Problem of value orientation of children
Abstrakt: Ktoré hodnoty sú pre nás dôležité? Aký majú pre nás význam? V živote sa človek riadi intuíciou, hodnotami ale napríklad aj názormi druhých ľudí. Deti často nechápu pojem hodnota a do určitého veku ich to ani nezaujíma. Poslúchajú svojich rodičov, sú presvedčené, že to čo povedia a robia rodičia je správne. Problém môže nastať hlavne v období puberty, kedy sú najviac ovplyvňované rovesníkmi, chcú medzi nich zapadnúť a riadia sa hodnotami, s ktorými vnútorne nemusia byť stotožnené. V živote nás sprevádzajú hodnoty, ktoré sme nadobudli v rodine. Tie si prenesieme do našej vlastnej rodiny aj my.
Kľúčové slová: hodnotová orientácia, hodnoty, rodina.

Abstract: Which values are important for us? What is their significance? A man´s life is guided by intuition, by values, as well as by other people´s opinion. Children often do not understand the concept of value and up to a certain age they are not interested in it. They obey their parents and they believe that what their parents do and say is correct. The problem may occur during puberty, when they are mostly influenced by their peers. They want to fit in and they are guided by the values, which they may not be internally identified with. In our life we are accopmanied by values which we have obtained in our family. Later we transfer these values to our own family.
Keywords: value orientation, values, family.

„Hodnota človeka nie je v tom, čo urobil pre seba, ale pre iných. “ (Albert Einstein)

Hodnota

Hodnotu môžeme chápať ako vnútornú silu, ktorá riadi naše správanie. Každý človek je jedinečný, má iné hodnoty a hodnotovú orientáciu. Tieto hodnoty sa počas celého života vyvíjajú a menia. V detstve deti hodnotám vo veľkej miere nerozumejú a ich význam si neuvedomujú. A predsa len si môžu uvedomiť zodpovednosť za svoje známky či správanie, ako jednu z hodnôt, ktorej oni sami rozumejú. Najťažším obdobím z hľadiska hodnôt je obdobie dospievania. V tomto období dochádza k veľkým fyzickým zmenám, ako aj k transformáciám psychickej stránky jednotlivca. Striedanie nálad, pocitov, ale aj hodnôt. Medzi najdôležitejšie hodnoty v živote človeka patrí zdravie, rodina, láska, priatelia či šťastie. V dnešnej dobe však veľa ľudí považuje za najdôležitejšie peniaze. Mať veľa peňazí znamená byť úspešným a vplyvným. Dávajú pocit slobody a zdanlivého šťastia. Niektorí ľudia si myslia, že za peniaze si môžu kúpiť všetko čo potrebujú. Pravdou je, že nám uľahčujú niektoré veci, ale určite by sa nemali nachádzať na popredných miestach nášho hodnotového rebríčka. Je skutočnosťou, že peniaze hýbu svetom, ale nemali by sme dovoliť, aby peniaze hýbali s nami. Oveľa dôležitejšie je mať pri seba ľudí na ktorých nám záleží, a ktorí nám vedia a sú ochotní pomôcť keď to potrebujeme. Každý človek by mal mať svoje sny, ideály a nemal by sa ich vzdávať. Sny si máme plniť, ale ako každý vieme, nie vždy je to jednoduché. Pri vhodnom usporiadaní životných hodnôt sa človek môže sústrediť na plnenie svojich snov. Tak ako má hodnota zdravia veľký význam pre chorého, má hodnota slobody neobyčajný význam pre odsúdeného vo väzení. Rebríček hodnôt a ich poradie má každý z nás iný. Hodnoty sú nevyhnutnou súčasťou života, výrazným zdrojom jeho motivácie a jeho zmyslu.

S pojmom hodnota sa v odbornej literatúre rôznych vedných disciplín, ale i praktickom živote stretávame relatívne často. Pojem hodnota sa najčastejšie objavuje v prácach z oblasti filozofie, sociológie, ekonómie, pedagogiky a samozrejme psychológie. Svojou povahou a charakterom sú teda hodnoty interdisciplinárnou kategóriou, nakoľko vystupujú do popredia záujmu mnohých vedných disciplín. Každá hodnota obsahuje tri elementy: myslenie, cítenie a vôľu (kognitívnu, afektívnu a vôľovú zložku).

Hodnotová orientácia

Boli časy, kedy rebríček hodnôt bol presne stanovený a ich dôležitosť musela byt dodržiavaná. Ale v dnešnej dobe máme možnosť si poradie hodnôt určiť sami, a podľa neho sa riadiť. No na druhej strane majú v dnešnej dobe médiá príliš veľký vplyv na hodnotovú orientáciu, vzory a smerovanie jednotlivca, mládeže a rodiny.

E. Spranger prezentuje myšlienku nadindividuálneho hodnotového vedomia, ktoré zahŕňa šesť základných hodnôt, ktoré odzrkadľujú rôzne formy prežívania a správania sa ľudí. Rozmer významu každej z týchto hodnôt závisí od miery priorizácie jednotlivca. Na tomto základe definoval šesť hodnotových orientácií, resp. životných foriem a to:

1. Teoretická (theoretical) - veľký dôraz na hľadanie pravdy prostredníctvom empirického, kritického a racionálneho prístupu;
2. Praktická (practikal) - zdôrazňuje pre reálny život použiteľné praktické hodnoty, približujúca sa pretrvávajúcemu stereotypu priemerného amerického biznismana;
3. Estetická (aesthetic) - najvyššie miesto hodnotového rebríčka má formu a harmóniu, užívanie si každého originálneho zážitku;
4. Sociálna (social) - láska k iným ľuďom, po revidovaní sem boli neskôr radené len hodnoty altruizmus a filantropia;
5. Religiózna (religious) - alebo aj mystická, týkajúca sa jednoty všetkých skúseností a úsilia porozumieť kozmu ako celku;
6. Mocenská (power) - zaujímajúca sa o osobnú moc, vplyv a slávu, pôvodne nazývaná ako politická, ale nie nutne limitovaná na oblasť politiky (Šútovec, J. a kol., 1994).

Každý človek má v sebe niečo z týchto šiestich hodnotových orientácii. Avšak jedna z nich môže byť výraznejšia ako tie ostatné. Teoretická životná forma sa bude u človeka prejavovať v hľadaní pravdy a poznania, človek bude veľa čítať, študovať, zaujímať sa o fakty. Praktická životná forma bude zdôrazňovať reálny život, zážitky, prežívanie naplno každého jedného dňa. Estetická životná forma sa bude prejavovať v citoch pre krásno, harmóniu, človek bude mať rád umenie. Religiózna životná forma sa bude orientovať na náboženstvo. A mocenská životná forma sa bude zaujímať o moc, vplyv a slávu.

Delenie hodnôt

D. Dobrovolská a J. Duplinský (1981) uvádzajú základné delenie hodnôt na hodnoty pozitívne, negatívne a neutrálne hodnoty. Hlavným kritériom tohto delenia sú emócie, ktoré v ľuďoch hodnoty vyvolávajú. Pozitívne sú samozrejme tie, ktoré vyvolávajú v ľuďoch pozitívne emócie, naopak negatívne hodnoty vyvolávajú negatívne emócie. Medzi neutrálne hodnoty patria tie, ktoré v ľuďoch nevyvolávajú pozitívne ani negatívne emócie, teda nemajú ani pozitívnu ani negatívnu hodnotu.

Pre každého jednotlivca môže byť hodnotné niečo iné. To súvisí s tým, v akých podmienkach vyrastal, ako ho rodičia vychovávali, čo bolo preňho dôležité, čo pokladal za správne. Človeka ovplyvňujú rôzne faktory. Predovšetkým rodina, v ktorej vyrastá, rovesníci s ktorými trávi svoj čas, médiá, škola. Celý život nás sprevádzajú hodnoty, ktoré sme nadobudli v rodine. Tie si prenesieme do našej vlastnej rodiny aj my.

Špecifickosť hodnôt

Špecifickosť hodnôt utkvieva v tom, že jednotlivec určitú hodnotu musí chápať, musí ju prežiť, nadobudnúť s ňou osobnú skúsenosť, na základe toho ju hodnotí a nakoniec ju aj vezme za svoju, čiže si ju interiorizuje.

My všetci ako celok tvoríme spoločnosť. Každá spoločnosť má svoje normy, pravidlá a hodnoty, ktoré sa preberajú z generácie na generáciu. Keďže každá generácia sa vyvíja v iných sociálnych podmienkach, riadi sa inými normami a hodnotami, je preto samozrejmé, že sa generácie od seba navzájom líšia. Ja si pamätám, ako som celé detstvo behala po vonku, hrávali sme sa na ulici, vymýšľali si hry, každý z ulice sme sa poznali. Dnešné deti majú radšej počítače, tablety, internet. Dávajú prednosť imaginárnym priateľom pred skutočnými. Áno, treba uznať, že na ulici to už nie je také bezpečné ako kedysi, ale ani internet nie je úplne bez nástrah. Je potrebné deťom vhodným spôsobom vysvetliť nebezpečenstvá, ktoré im hrozia, avšak bez toho, aby sme ich prehnane vystrašili. Vedieť čo deti robia, ako trávia svoj voľný čas, viesť ich k správnym hodnotám a mať s nimi otvorený vzťah je základom úspešnej spoločnosti. Hodnoty deťom treba vštepovať už od útleho detstva. Hodnoty človeka sú ovplyvnené počas celého života. Je však zaujímavé, ako sa nám hodnoty počas života menia. Najdôležitejšou hodnotou pre každého človeka bola a vždy bude rodina.

Niektoré deti nemusia mať správne vyplnený čas. Najčastejšia chyba, ktorá sa môže vyskytnúť pri výchove v rodine súvisí s nedostatkom času, ktorí rodičia venujú svojim deťom. Tento čas sa snažia kompenzovať materiálnymi darmi. A keď sa už o svoje dieťa začnú zaujímať, môže byť už neskoro. Nevedia nájsť vhodný spôsob komunikácie, nevedia s kým sa stretáva, aké má názory, nepoznajú jeho túžby a predstavy. Rodičia potom nevedia ako majú reagovať, ako sa správať a zbytočne sú prchkí a kričia. Avšak nevedia, že práve oni, ich autoritatívnosť, nesloboda ktorú v rodine deti pociťujú, spôsobili, že dieťa si vytvorilo vlastný svet. Preto je nesmierne dôležité, aby rodičia s deťmi trávili dostatok času, často sa rozprávali hlavne o dôležitých veciach, aby sa priblížili k ich svetu a aby im dali možnosť na vlastné vyjadrenie. Tým sa u dieťaťa podporí vlastné myslenie a správny vývin osobnosti.

Stále viac sa však hovorí o negatívach, ktoré ovplyvňujú hodnoty dieťaťa, ale aj dieťa ako také. Hovoríme o sociálno-patologických javoch, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú medzi deťmi, hlavne v škole. Treba preto o týchto problémoch otvorene hovoriť, prebrať možnosti, ak sa niečo takéto vyskytne a hlavne, ako to majú deti riešiť. Pedagógovia majú pre prípravu výchovnovzdelávacieho procesu k dispozícii rámcové vzdelávacie programy, ktoré môže pomôcť žiakom pri stretnutí sa s negatívnymi hodnotami.

Negatívum vidím v tom, aký nepriaznivý vplyv na deti majú masmédiá a zvýšená kriminalita. Pomôcť by mohla zmena životného štýlu, spomalenie života, vnímanie jednotlivca ako jedinečnú osobnosť. Viesť deti k správnemu tráveniu voľného času v rámci športu, krúžkov, uprednostňovanie prírody, pobyt na čerstvom vzduchu, nie pred televíziou či internetom. Viesť deti k zodpovednosti za svoje správanie a za svoje výsledky v škole.

Záver

Priamy kontakt s inými ľuďmi je pre každého nesmierne dôležitý. Vzácne sú chvíle, ktoré človek môže stráviť so svojou rodinou, kamarátmi a blízkymi. Sú to chvíle jedinečnej možnosti na vzájomné sa spoznávanie a možnosti na zamyslenia sa nad správnosťou našej hodnotovej orientácie. Koniec koncov sa hodnoty ľudstva až tak veľmi nezmenili. Hodnoty minulosti ako zdravie, rodina, láska a šťastie sú pre nás stále rovnako dôležité aj v dnešnej dobe 21.storočia. A je len na nás, či si ich dokážeme vážiť, uvedomovať, riadiť sa nimi a vedieť si správne určiť ich dôležitosť.

Autor: Mgr. Dominika Hošová
Zoznam bibliografických odkazov

DOBROVOLSKÁ, D., DUPLINSKÝ, J. Hodnotová orientace vysokoškoláka z hlediska současné koncepce hodnot. Praha: Státní pedagogické nakladatelství v Praze, 1981. 145s. ISBN 14-351-82.
KOŠČ, M. 2009. Základy psychológie. Bratislava : SPN, 2009. 118s. ISBN 978-80-10-01677-8.
ŠÚTOVEC, J. a kol. 1994. Psychológia a pedagogika. Martin : Osveta, 1994. 369s.