Osobnosť typu D u dospelých

mar 13 2012

Abstrakt:
Osobnosť typu D u dospelých.
Osobnosť typu D je charakterizovaná spojenou tendenciou prežívať negatívne emócie a potláčať tieto emócie pri vyhýbaní sa sociálnemu kontaktu s inými. Typ D je citlivým faktorom pre všeobecný psychologický distres, ktorý vplýva na duševný a fyzický zdravotný stav. Škála DS14 bola administrovaná 295 dospelým, ktorý ju dobrovoľne vyplnili. Výskyt osobnosti typu D je dosť vysoký (35,6 %), najvyšší výskyt je vo vekovej skupine od 21 do 30 rokov, najnižší vo vekovej skupine od 31 do 40 rokov. Signifikantný rozdiel v negatívnej afektivite je medzi vekovou skupinou od 31 do 40 rokov a ostatnými skupinami (od 21 do 30 rokov, od 41 do 50 rokov). Predpokladáme, že tento rozdiel je spôsobený relatívnou stabilitou pracovného a rodinného života osôb vo veku od 31 do 40 rokov v porovnaní s osobami v mladšom i v staršom veku. Táto štúdia je prvým krokom v našej snahe validizovať škálu DS14 na slovenskej vzorke pacientov s kardiovaskulárnou chorobou a kontrolnej vzorke zdravých osôb.
Kľúčové slová: Osobnosť typu D, negatívna afektivita, sociálna inhibícia.

Abstract:
Type D personality among adults.
Type D personality is characterized by the joint tendency to experience negative emotions and inhibit these emotions while avoiding social contact with others. Type D is a vulnerability factor for general psychological distress that affects mental and physical health status. Type D Scale (DS14) was administered to 295 adults, who voluntarily completed the questionnaire. The prevalence of Type D is rather high (35,6%), with the highest prevalence among the age group from 21 to 30 years and the lowest among the age group from 31 to 40 years. Women scored higher on negative affectivity than men, men scored higher on social inhibition than women. The significant difference in negative affectivity is between the age group from 31 to 40 and other groups (from 21 to 30 years, from 41 to 50 years). We suppose that it is due to a relative stability of the family and working life of persons aged from 31 to 40 in comparison with persons at younger and older age. This study is the first step in our ambition to validate the Type D Scale (DS14) in Slovak sample of patients with cardiovascular diseases and sample of healthy controls.
Key Words: Type D personality, negative affectivity, social inhibition.

Táto štúdia je jedným z prvých krokov v našom výskume týkajúcom sa osobnosti typu D. Jej cieľom je vysvetliť koncept osobnosti typu D, poukázať na psychometrické kvality škály DS14 určenej na diagnostiku osobnosti typu D, priblížiť výsledky najnovších zahraničných prehľadových štúdií venujúcich sa typu D, výsledky výskumov uskutočnených na Slovensku a tiež referovať o výsledkoch výskumu uskutočneného na skupine dospelých obyvateľov Slovenska.

Koncept osobnosti typu D (distres), pre ktorý je charakteristická vysoká negatívna afektivita a zároveň vysoká sociálna inhibícia, do psychológie v roku 1995 zaviedol Johan Denollet. Konštrukt je výsledkom výskumov uskutočnených na pacientoch s koronárnou chorobou srdca. Termín distres sa vzťahuje k diskrétnej osobnostnej konfigurácii označujúcej jedincov, ktorí inklinujú zažívať emocionálne a interpersonálne ťažkosti, ktoré môžu ovplyvniť fyzické zdravie (Denolett, Sys, & Brutsaert, 1995). Osobnosť typu D bola odvodená z existujúcich teórií osobnosti a empirických dôkazov, ktoré zahrňujú klastrovú a faktorovú analýzu (Pedersen & Denollet, 2003).

Negatívna afektivita (NA) označuje stabilnú tendenciu prežívať negatívne emócie (Denollet, 1998a, 2000, 2005; Pedersen & Denollet, 2003, 2006), inými slovami tendenciu prežívať pocity dysforie, anxiety a iritability (Denollet, 2005). Sociálna inhibícia (SI) označuje stabilnú tendenciu potláčať vyjadrenie emócií a správania v sociálnych interakciách (Denollet, 1998a, 2000, 2005; Pedersen & Denollet, 2003, 2006), inými slovami sociálna inhibícia hovorí o dyskomforte v sociálnych interakciách, o nedostatku sociálnych postojov a tendencii vyhnúť sa konfrontáciám v sociálnych interakciách vedúcej k neprejavovaniu sa (Denollet, 2005). Z kognitívneho uhla pohľadu majú osobnosti typu D sklon často sa sužovať a vidieť veci čierne (pesimisticky). Z afektívneho uhla pohľadu, symptómy depresívnej nálady sú často sprevádzané inými negatívnymi emóciami ako anxieta a hnev (Denollet, 2000). Osoby vysoko skórujúce na oboch škálach zároveň označujeme ako osobnosti typu D (Denollet, 1998a, 2000, 2005; Pedersen & Denollet, 2003, 2006).

Na diagnostiku osobnosti typu D sa spočiatku používala kombinácia niekoľkých metód, ktorej cieľom bolo zistenie vhodnej kombinácie položiek. V roku 1998 Johan Denollet vyvinul dotazník DS 16, pričom vychádzal z databázy položiek pochádzajúcich z MMPI-2 (Minnesotský multidimezionálny osobnostný test) a z položiek vytvorených špeciálne na zisťovanie osobnosti typu D. Škála DS16 pozostávala zo 16 položiek, z ktorých 8 sýtilo subškálu negatívna afektivita a 8 subškálu sociálna inhibícia. Na vzorke 400 osôb sa potvrdilo, že škály sú vnútorne konzistentné (Cronbachova alfa: 0,89 (NA); 0,82 (SI)) a stabilné v čase (test-retestová reliabilita po 3 mesiacoch: 0,78 (NA); 0,87 (SI)) (Denollet, 1998a).

Validita osobnostného konštruktu Typ D a škály DS16 sa zisťovala v Dánsku na skupine pacientov po infarkte myokardu (N=112) a na kontrolnej skupine zdravých jedincov (N=115). Výskyt osobnosti typu D bol 24 % v skupine pacientov s infarktom myokardu a 25 % v skupine zdravých jedincov. Štúdia potvrdila dvojfaktorovú štruktúru škály DS16 a tiež vnútornú konzistenciu subškál (Cronbachova alfa: 0,83 (NA); 0,76 (SI)). Komparácia oboch skupín potvrdila, že typ D môže byť ukazovateľom všeobecného emocionálneho distresu. Osobnosti typu D skórovali v porovnaní s osobami, ktoré nie sú osobnosti typu D vyššie v ukazovateľoch depresie, anxiety, v symptómoch posttraumatickej stresovej poruchy a vo vyhýbaní. Výsledky indikujú, že osobnostný konštrukt typ D je aplikovateľný u dánskych pacientov s chorobami srdca (Pedersen & Denollet, 2004).

Revíziou škály DS16 vznikla v súčasnosti používaná škála DS14 (Denollet, 2005). Škála DS14 pozostáva zo 14 položiek, ktoré sýtia dve subškály. Subškála negatívna afektivita (NA) je tvorená 7 položkami pokrývajúcimi tendenciu zažívať pocity dysforie, anxióznych obáv a iritability. Subškálu sociálna inhibícia (SI) tvorí 7 položiek týkajúcich sa sociálneho dyskomfortu, rezervovanosti a nedostatku sociálnych postojov. Psychometrické kvality škály sa skúmali na výbere 3813 participantov (2508 ľudí z bežnej populácie, 573 kardiologických pacientov a 732 pacientov s hypertenziou), ktorí vyplnili DS 14 (121 z nich škálu vyplnilo 2-krát) a 275 osôb tiež vyplnilo NEO-FFI. Všetky položky sýtili svoj zodpovedajúci faktor medzi 0,62 a 0,82. Škály NA a SI sú vnútorne konzistentné (Cronbachova alpha = 0,88 (NA); 0,86 (SI)) stabilné v trojmesačnej perióde (r = 0,72 (NA); r = 0,82 (SI)) a sú nezávislé od nálady a zdravotnéhou, 21 % z bežnej populácie oproti 28 % s kardiologickými chorobami a 53 % s hypertenziou. Záverom je, že DS14 je krátky psychometrický nástroj na meranie negatívnej afektivity a sociálnej inhibície, ktorý môže byť ľahko začlenený do výskumu (Denollet, 2005).

Adekvátnosť nemeckej verzie DS14 skúmali Grande et al. (2004) na 2421 osobách, zahrňujúcich kardiologických a psychosomatických pacientov a zdravých robotníkov. Vnútorná konzistencia subškály negatívna afektivita je 0,87 a subškály sociálna inhibícia je 0,86. Výskyt osobnosti typu D bol u kardiologických pacientov 25 %, u psychosomatických pacientov 62 % a u zdravých robotníkov 32,5 %. Záverom nemeckého výskumu bolo zistenie, že DS14 je validný a reliabilný nástroj, ale prognostická platnosť daného modelu si vyžaduje ďalší výskum (Grande et al., 2004).

Psychometrické kvality maďarskej verzie DS14 sa skúmali na vzorke 12 653 osôb. Purebl so svojimi kolegami (Purebl et al., 2006) zistili, že 4 položky znižovali kvalitu dotazníka, preto boli tieto položky vynechané a škála sa zredukovala na 10 položiek. Psychometrické kvality zredukovanej verzie sa javia byť postačujúce (Cronbachova alfa: 0,87 (NA); 0,84 (SI)). Faktorová analýza potvrdila dvojfaktorovú štruktúru maďarskej verzie dotazníka, ktorá je vhodná na zisťovanie osobnosti typu D (Purebl et al., 2006).

Validizačná štúdia talianskej verzie DS14 uskutočnená na 145 pacientoch so srdcovými chorobami potvrdila jej validitu (Cronbachova alpha: 0,82 (NA); 0,80 (SI)) a tiež poukazuje na to, že typ D je prediktorom psychologického distresu (Schiffer et al., 2006).

Vo výskume, ktorý uskutočnili Pedersen et al. (2009) a ktorý sal zameral na zistenie psychometrických kvalít ukrajinskej verzie DS14, sa zúčastnilo 250 zdravých ukrajinských študentov, ktorý vyplnili škálu DS14, Eysenckov osobnostný dotazník, dotazník zameraný na anxietu a Beckov dotazník depresivity. Výskyt osobnosti typu D bol 22,4 %. Štúdia potvrdila dvojfaktorovú štruktúru a validitu škály DS14. Subškály boli vnútorne konzistentné (Cronbachová alfa: 0,86 (NA); 0,71 (SI)) a stabilné počas 4 týždňov (r=0,85 (NA) r=0,63 (SI)). Osobnosti typu D mali v porovnaní s osobami, ktoré nie sú osobnosti typu D signifikantne vyššie skóre anxiety (p<0,001), depresívnych symptómov (p<0,001), negatívnej afektivity (p<0,001) a nižšie skóre pozitívnej afektivity (p<0,001). Výsledky ukazujú, že ukrajinská verzia DS14 je validným a reliabilným nástrojom, je však potrebný aj ďalší výskum (napr. na skupine pacientov s chorobami srdca) (Pedersen et al., 2009).

V úvodných výskumoch sa predpokladalo, že osobnosť typu D je prediktorom ochorenia na kardiovaskulárne choroby. Výskumy (Denollet et al., 1996, 1998, 2000; Pedersen & Denollet, 2003) zaoberajúce sa spojitosťou medzi kardiovaskulárnymi chorobami a osobnosťou typu D, túto spojitosť potvrdili, pričom osoby s osobnosťou typu D majú 4-krát väčšie riziko ochorenia na choroby srdca a smrti na tieto choroby ako osoby, ktoré nie sú osobnosťami typu D, a to nezávisle od iných rizikových faktorov. Ukázalo sa tiež, že osobnosť typu D je prognostickým faktorom pre vznik rakoviny u ľudí s koronárnou chorobou srdca (Denollet, 1998b).

Súčasné prehľadové štúdie týkajúce sa osobnosti typu D poukazujú na nasledovné skutočnosti: v bežnej populácii má prítomnosť typu D negatívny vplyv na duševné zdravie (viac symptómov depresie, anxiety, posttraumatická stresová porucha, duševný distres, negatívne zvládanie, menej sociálnej opory) a fyzické zdravie (viac zdravotných sťažností, horší zdravotný stav, viac chrípke podobných ochorení) (Mols & Denollet, 2010b), u pacientov s ne-kardiovaskulárnymi ochoreniami (výskumy sa zameriavali napr. na pacientov s chronickými bolesťami, astmou, spánkovým apnoe, vertigom, melanómom) bola osobnosť typu D spojená s vyšším počtom alebo bolestivejšími zdravotnými ťažkosťami, zvýšenou percepciou negatívnych emócií (napr. depresia a anxieta) a mala škodlivý dopad na správanie týkajúce sa zdravia (slabé dodržiavanie liečby a signifikantne znížené úsilie podať výkon počas diagnostického testovania) (Mols & Denollet; 2010a).

Ďalej sa budeme venovať výskumom týkajúcim sa osobnosti typu D, ktoré sa uskutočnili na Slovensku. Selko a Dubayová (2006) testovali 60 pacientov po revaskularizácii myokardu a 170 vysokoškolských študentov (kontrolná skupina). Autori vysoké hodnoty negatívnej afektivity a sociálnej inhibície u pacientov očakávali, prekvapili ich však vysoké hodnoty v kontrolnej skupine mladých a zdravých vysokoškolákov. Medzipohlavné rozdiely v skóre NA a SI sú rovnako v skupine pacientov aj v kontrolnej skupine v neprospech žien (Selko, Dubayová, 2006).

V nami uskutočnenom prieskume (Ďurka, 2006) sa zúčastnilo 102 vysokoškolských študentov psychológie vo veku od 18 do 30 rokov. Śtudenti dosiahli nasledujúce výsledky: negatívna afektivita 8,75 (muži - 7,85; ženy - 8,89), sociálna inhibícia 10,57 (muži - 9,92; ženy - 10,66). Komparácia mužov a žien nepreukázala signifikantný rozdiel medzi skupinami v žiadnej zo subškál (negatívna afektivita a sociálna inhibícia) Ako osobnosť typu D sme identifikovali 24 študentov (23,5 %). Skutočnosť, že takmer každého štvrtého študenta sme označili za osobnosť typu D, teda človeka, ktorý má stabilnú tendenciu prežívať negatívne emócie a zároveň potláčať ich vyjadrovanie, poukazuje na potrebu formovať študentov psychológie aj po ich osobnostnej stránke (Ďurka, 2006).

V prieskume, ktorý sme uskutočnili v roku 2007, sa zúčastnilo 77 pedagógov zo základných škôl v okresoch Michalovce a Sobrance (Ďurka, 2007). V škále negatívnej afektivity dosiahli priemerné skóre 10,84 a v škále sociálnej inhibície priemerné skóre 9,75. Z celkového počtu 77 pedagógov sme ako osobnosť typu D identifikovali 22 pedagógov (28,57 %). Fakt, že približne traja učitelia z desiatich prežívajú negatívne emócie v čase a v situáciách a zároveň potláčajú vyjadrovanie týchto emócií v sociálnych interakciách, je alarmujúci. Percentuálne sa najviac osobností typu D vyskytovalo v skupine pedagógov vo veku 21 až 30 rokov (42,11 %); predpokladáme, že je to spôsobené pedagogickou neskúsenosťou týchto mladých učiteľov. Možno práve vysoké očakávania od seba, od svojich kolegov a od detí v škole, im prinášajú situácie frustrácie a stresu, s ktorými si nevedia poradiť. Vysoké percento výskytu osobností typu D je aj medzi učiteľmi vo veku 41 až 50 rokov, a to 39,13 %. Domnievame sa, že je to spôsobené skôr ich situáciou doma, ich deti sa už dostali do pubertálneho veku, odchádzajú na strednú alebo vysokú školu, bývajú v internátoch, to všetko sú na jednej strane radostné, ale na druhej strane stresujúce situácie, ktoré spoločne so stresujúcim zamestnaním učiteľa kladú vysoké nároky na ich psychiku a v ktorých ľahko zlyhávajú. Najnižší výskyt osobností typu D je medzi pedagógmi vo veku 31 až 40 rokov, vysvetľujeme si to tým, že tieto osoby už majú pevné rodinné a pracovné zázemie. Majú už svoj vlastný byt (alebo dom), partnera, deti, stálu prácu a ešte sú stále mladí. Tieto (ale, samozrejme, aj ďalšie) faktory pozitívne pomáhajú pri zdolávaní problémov, frustrácií a stresujúcich situácií (Ďurka, 2007).

S cieľom zistiť korelačné vzťahy medzi mentálnym zdravím, stresom a zmyslom pre humor sme v roku 2008 uskutočnili prieskum, ktorého sa zúčastnilo 41 pedagógov Košického kraja (Ďurka, 2010). Komparácia s výsledkami predchádzajúcej štúdie (Ďurka, 2007), ktorá sa uskutočnila na súbore 77 pedagógov nepoukazuje na významné zmeny v škálach negatívna afektivita (10,84 v roku 2007 a 10,22 v roku 2008) a sociálna inhibícia (9,75 v roku 2007 a 9,15 v roku 2008). V štúdii z roku 2007 sme ako osobnosti typu D označili 28,57 % učiteľov, v tejto štúdii je tento údaj o niečo vyšší (36,6 %). Ak sme fakt, že takmer traja učitelia z desiatich sú osobnosťami typu D hodnotili ako alarmujúci (Ďurka, 2007), tak v súčasnosti dvíhame výstražný prst ešte vyššie a upozorňujeme na to, že je nielen potrebné, ale dokonca nevyhnutné urobiť niečo v prospech zlepšenia mentálneho a celkového zdravia učiteľov. Tieto výsledky nezmení ani to, že pedagógovia dosiahli v dotazníku mentálneho zdravia priemerné skóre 12,41. Toto skóre poukazuje na malé ťažkosti s riešením každodenných problémov, a teda na celkom dobré mentálne zdravie.

V skupine učiteľov je signifikantný negatívny vzťah medzi subškálami osobnosti typu D (negatívna afektivita, sociálna inhibícia) a mentálnym zdravím, teda čím vyššia negatívna afektivita (resp. sociálna inhibícia), tým horšie mentálne zdravie, čo znamená, že čím vyšší stres, tým horšie zdravie. Negatívny vzťah je medzi subškálami osobnosti typu D a zmyslom pre humor, teda čím vyššia negatívna afektivita (resp. sociálna inhibícia), tým menší zmysel pre humor, čo znamená, čím vyšší stres, tým horší zmysel pre humor (teda aj menšia snaha riešiť stresové situácie pomocou humoru), tento vzťah však nie je signifikantný. Pozitívny vzťah je medzi zmyslom pre humor a mentálnym zdravím, avšak tento vzťah nie je signifikantný; táto skutočnosť nepotvrdzuje zistenia Millera (2003), ktorý uvádza signifikantný vzťah medzi spomínanými premennými.

Pedagógovia, ktorí nie sú osobnosťami typu D, dosiahli v dotazníku zmyslu pre humor vyššie priemerné skóre ako pedagógovia s osobnosťou typu D, spomínaný rozdiel síce nie je signifikantný, ale naznačuje, že humor je dobrým mechanizmom zvládania stresových situácií. Učitelia, ktorí nie sú osobnosťami typu D, dosiahli v dotazníku mentálneho zdravia signifikantne nižšie priemerné skóre ako učitelia, ktorí sú osobnosťami typu D, čo poukazuje na to, že primerané zvládanie stresových situácií vedie k lepšiemu mentálnemu zdraviu (Ďurka, 2010).

Súbor
Výskumu sa zúčastnilo 295 respondentov, z toho 92 (31,2 %) mužov a 203 (68,8 %) žien vo veku od 18 do 71 rokov (priemerný vek 35,36 (SD=10,78) rokov). Respondentov sme rozdelili do nasledujúcich vekových skupín: do 20 rokov (N=24), od 21 do 30 rokov (N=91), od 31 do 40 rokov (N=83), od 41 do 50 rokov (N=71) a nad 50 rokov (N=26). Početnosti mužov a žien v jednotlivých vekových skupinách sú zhrnuté v tabuľke č.1 (príloha č.2)

Metóda
Použili sme škálu DS 14, ktorej autorom je Johan Denollet a ktorá bola publikovaná v roku 2005 v časopise Psychosomatic Medicine (Denollet, 2005). Škálu tvorí 14 položiek, ktoré sýtia dve subškály. Subškálu Negatívna Afektivita (NA) tvorí 7 položiek a subškálu Sociálna Inhibícia (SI) tiež tvorí 7 položiek. Na oboch škálach možno dosiahnuť 0 až 28 bodov. Osobu považujeme za osobnosť typu D, ak dosiahne v oboch škálach (v škále negatívnej afektivity a v škále sociálnej inhibície) skóre 10 a viac. Preklad škály sme realizovali v marci 2006 spoločne s kolegom Máriom Schwarzom. Škálu DS14 sme zaradili do príloh (príloha č. 1). Pri štatistickom testovaní sme používali štatistický program SPSS 15.

Výsledky

Prevalencia osobnosti typu D vo výskumnom výbere

Prevalencia osobnosti typu D v našom výbere je 105 osôb (35,6 % z celkového počtu respondentov), z toho bolo 27 mužov (29,3 % z celkového počtu mužov) a 78 žien (38,4 % z celkového počtu žien). Medzi mužmi a ženami sme nepreukázali signifikantný rozdiel vo výskyte osobností typu D (Pearson Chi-Square=2,275; p=0,131). Vo vekovej skupine do 20 rokov sme z 24 osôb identifikovali 12 osôb ako osobnosti typu D (50 % v rámci vekovej skupiny), vo vekovej skupine od 21 do 30 rokov sme ako typ D označili z 91 osôb 36 (39,6 %), vo vekovej skupine od 31 do 40 rokov 23 osôb z 83 (27,7 %), vo veku od 41 do 50 to bolo 25 osôb zo 71 (35,2 %) a vo veku nad 51 rokov sme ako osobnosti typu D označili 9 osôb z 26 (34,6 %). Výskyt osobnosti typu D v jednotlivých vekových skupinách sme zhrnuli do tabuľky č.2 (príloha č. 2). Medzi jednotlivými vekovými skupinami sme nepreukázali signifikantný rozdiel vo výskyte osobností typu D (Pearson Chi-Square=5,063; p=0,281).

Uskutočnili sme tiež komparáciu mužov a žien v jednotlivých skupinách na základe výskytu osobnosti typu D. V skupine do 20 rokov sme ako osobnosť typu D označili 2 mužov zo 7 (28,57 %) a 10 žien zo 17 (58,82 %), komparáciu mužov a žien na základe výskytu typu D nebolo možné uskutočniť, pretože celkový počet osôb v skupine je menší ako 40 (v našom prípade N=24) a tiež očakávané početnosti v bunkách sú menšie ako 5. V skupine od 21 do 30 rokov sme za typ D označili 9 mužov z 27 (33,33 %) a 27 žien z 64 (42,19 %), medzi pohlaviami sme nepreukázali signifikantný rozdiel (Pearson Chi-Square=0,623; p=0,430). V skupine od 31 do 40 bolo z 28 mužov 9 osobností typu D (21,43 %), z 55 žien to bolo 17 (30,91 %), signifikantný rozdiel medzi skupinami nebol preukázaný (Pearson Chi-Square=0,832; p=0,362). V nasledujúcej vekovej skupine (41-50 rokov) sme z 21 mužov za typ D označili 6 (28,57 %), z 50 žien to bolo 19 (38 %), signifikantný rozdiel medzi skupinami sme nezistili (Pearson Chi-Square=0,576; p=0,448). V skupine nad 50 rokov sme ako osobnosť typu D označili 4 mužov zo 9 (44,44 %) a 5 žien zo 17 (29,41 %), komparáciu mužov a žien na základe výskytu typu D nebolo možné uskutočniť, pretože celkový počet osôb v skupine je menší ako 40 (v našom prípade N=26) a tiež očakávané početnosti v bunkách sú menšie ako 5.

Komparácia skupín na základe subškál negatívna afektivita a sociálna inhibícia

V subškále negatívna afektivita dosiahli respondenti priemerné skóre 10,69 (SD=5,62), v komparácii s cut off skóre (cut off=10) pozorujeme signifikantný rozdiel (t(294)=2,114; p=0,035*). V subškále sociálna inhibíciasa dosiahlo priemerné skóre 10,16 (SD=5,30) v komparácii s cut off skóre sme nezistili signifikantný rozdiel (t(294)=0,516; p=0,606).

V subškále negatívna afektivita dosiahli muži priemerné skóre 9,75 (SD=5,09), ženy priemerné skóre 11,12 (SD=5,80). Komparácia mužov a žien na základe priemerného skóre v subškále negatívna afektivita poukazuje na signifikantný rozdiel medzi skupinami (t(198,670)=-2,045; p=0,042*; pričom Levenov test preukázal, že variancia oboch premenných nie je rovnaká, F=4,594; p=0,033).

V subškále sociálna inhibícia dosiahli muži priemerné skóre 10,74 (SD=5,70), ženy priemerné skóre 9,90 (SD=5,11). Komparácia mužov a žien na základe priemerného skóre v subškále sociálna inhibícia nepreukázala signifikantný rozdiel medzi skupinami (t(293)=1,266; p=0,207; pričom Levenov test preukázal, že variancia oboch premenných je rovnaká, F=1,788, p=0,182).

Pred komparáciou jednotlivých vekových skupín na základe subškál negatívna afektivita a sociálna inhibícia (výsledné hodnoty subškál negatívna afektivita a sociálna inhibícia v jednotlivých vekových skupinách sú v tabuľke č. 3 (príloha č. 2)) sme sa museli rozhodnúť či použijeme parametrický alebo neparametrický test. V skupinách tvorenými menším počtom osôb ako 30 (skupina do 20 rokov a skupina nad 50 rokov) sme testovali normalitu rozloženia pre premenné negatívna afektivita a sociálna inhibícia. Shapiro-Wilkov test normality preukázal normálne rozloženie premennej negatívna afektivita v oboch skupinách (v skupine do 20 rokov SW(24)=0,961; p=0,457 a v skupine nad 50 rokov SW(26)=0,954; p=0,291), v premennej sociálna inhibícia sa normalita rozloženia potvrdila v skupine do 20 rokov (SW(24)=0,957; p=0,378), v skupine nad 50 rokov sa normalita rozloženia nepotvrdila (SW(26)=0,932; p=0,087). Na základe testu normality sme na komparáciu jednotlivých vekových skupín na základe premennej negatívna afektivita použili parametrický test One-Way Anova. Rovnaký štatistický test sme použili aj pri komparácii na základe premennej sociálna inhibícia, s tým rozdielom, že sme z testovania vynechali skupinu nad 50 rokov, keďže nespĺňala podmienku normality. Pri porovnávaní skupiny nad 50 rokov s ostatnými vekovými skupinami sme použili neparametrický Mann-Whitneyho U-Test.

Komparácia jednotlivých vekových skupín na základe premennej negatívna afektivita (výsledky pozri tabuľka č. 4 (príloha č. 2)) preukázala signifikantný rozdiel medzi skupinou do 20 rokov a skupinou od 31 do 40 rokov (p=0,025*), medzi skupinou od 21 do 30 rokov a skupinou od 31 do 40 rokov (p=0,016*) a medzi skupinou od 31 do 40 rokov a skupinou od 41 do 50 rokov (p=0,019*). Medzi ostatnými skupinami signifikantný rozdiel v premennej negatívna afektivita preukázaný nebol.

Porovnanie jednotlivých skupín na základe premennej sociálna inhibícia (výsledky pozri tabuľka č. 5 (príloha č. 2) nepreukázalo signifikantné rozdiely. Komparácia skupiny nad 50 rokov s ďalšími vekovými skupinami pomocou Mann-Whitneyho U-Testu neukázala signifikantné rozdiely. Výsledky Mann-Whitneyho U-testu: porovnanie skupiny nad 50 a skupiny do 20 rokov (U=270,00; p=0,413), porovnanie skupiny nad 50 rokov a skupiny od 21 do 30 rokov (U=1023,50; p=0,295), porovnanie skupiny nad 50 rokov a skupiny od 31 do 40 rokov (U=897,00; p=0,194) a porovnanie skupiny nad 50 rokov a skupiny od 41 do 50 rokov (U=719,50; p=0,097).

Diskusia

Prevalencia osobnosti typu D v našej štúdii je 35,6 %, pričom, aj keď nie signifikantne, vyšší výskyt pozorujeme u žien (38,4 %) než u mužov (29,3 %). Mols a Denollet (2010a) vo svojej prehľadovej štúdii uvádzajú 13 % - 24 % výskyt typu D v normatívnej populácii. V komparácii s týmto zistením sa 35,6 % prevalencia v našom výbere javí ako vysoká, čo môže byť podmienené faktom, že prieskum sa realizoval na všeobecnej populácii dospelých občanov Slovenska, pričom sme nezisťovali ani súčasný zdravotný stav, ani predchádzajúce choroby respondentov (táto skutočnosť je slabou stránkou tejto štúdie).

Najvyšší výskyt osobností typu D sme pozorovali v skupine do 20 rokov (50 %) a v skupine od 21 do 30 rokov (42,11 %), v skupine od 41 do 50 rokov bol výskyt osobnosti typu D na úrovni 39,13 %, v skupine nad 50 rokov to bolo 28,57 %. Najnižší výskyt sme zaznamenali v skupine od 31 do 40 rokov, a to na úrovni 4,76 %. Výsledky prieskumu uskutočneného na skupine pedagógov (Ďurka, 2010) poukazujú na rovnaké rozloženie výskytu osobnosti typu D v jednotlivých vekových skupinách ako to je v súčasnej štúdii, teda najvyšší výskyt v skupine od 21 do 30 rokov, potom v skupine od 41 do 50 rokov, v skupine nad 50 rokov a najnižší výskyt v skupine od 31 do 40 rokov.

Respondenti dosiahli na škále negatívna afektivita priemerné skóre 10,69 a na škále sociálna inhibícia priemerné skóre 10,16. V negatívnej afektivite ženy dosiahli signifikantne vyššie skóre ako muži, v sociálnej inhibícii dosiahli muži vyššie skóre ako ženy (rozdiel medzi skupinami nie je signifikantný), tieto výsledky sú v zhode s výsledkami výskumu Johana Denolleta (Denollet, 2005). Selko a Dubayová (2006) referujú tiež o vyššom skóre v negatívnej afektivite u žien ako u mužov, v sociálnej inhibícii však dospeli k opačnému zisteniu (vyššie skóre bolo v prospech žien).

Komparácia jednotlivých vekových skupín na základe subškály negatívna afektivita poukázala na signifikantné rozdiely medzi skupinou od 31 do 40 rokov a ostatnými skupinami (do 20 rokov, od 21 do 30 rokov a od 41 do 50 rokov), ostatné rozdiely neboli signifikantné. Porovnanie vekových skupín na základe subškály sociálna inhibícia nepreukázalo signifikantné rozdiely.

Najnižší výskyt osobnosti typu D v skupine od 31 do 40 rokov a signifikantne nižšie skóre v negatívnej afektivite v porovnaní s mladšími i staršími vekovými skupinam, vysvetľujeme tým, že v dvoch najdôležitejších životných ukazovateľoch, teda v rodinnom a v pracovnom živote, už dosiahli relatívnu stabilitu. Inými slovami, títo ľudia už niečo dosiahli aj v rodinnom, aj v pracovnom živote. V pracovnom živote už majú vyššie postavenie ako ľudia do 30 rokov, ktorí pracovať iba začínajú a tiež treba poznamenať, že sú ešte vždy mladí a nepomýšľajú ešte na dôchodok ako ľudia nad 50 rokov. V rodinnom živote sa opierajú o svojho životného partnera, majú deti a tiež vlastné bývanie, toto pre ľudí do 30 rokov ešte nie je také charakteristické. Považujeme za nevyhnutné poznamenať, že naše vysvetlenie nie je jediné možné a tiež nemusí byť pravdivé.

Ako môžeme ľuďom s osobnosťou typu D pomôcť? V prvom rade si treba uvedomiť, že osobnosť typu D nie je samotnou duševnou chorobou, je iba predispozíciou ku chorobám. Kľúčom k úspechu podľa Vinaya Joshiho je zvládanie stresu a nie jeho eliminácia. Medzi techniky, ktoré pomáhajú vysporiadať sa s každodenným stresom podľa neho patria fyzické cvičenie, masáž, (relaxačné) dýchanie, psychologické techniky (koníček, sociálna opora, poprenie zdanlivo bezvýchodiskovej situácie a iné) a uvoľnenie stresu pomocou zmyslov (Joshi, 2007).

Podľa Debbie Mandel (2006) by mal človek, ktorý sa nechce stať osobnosťou typu D, konať podľa nasledujúcich pokynov :

  • Mal by prijať zodpovednosť za svoj život. Vylepšovať veci tam, kde sa nachádza alebo zmeniť prostredie za lepšie. Naučiť sa prijať stratu.
  • Mal by sa vyjadrovať čestne, ale dávať pozor na to, ako ostatní prijímajú jeho slová. Komunikácia je dvojsmerná. Snažiť sa viac počúvať, lebo tak sa možno dozvedieť dôležité informácie, ktoré môžu pomôcť.
  • Udržiavať svoje potreby v rovnováhe s potrebami ľudí, s ktorými žije. Ak človek vie, čo ho robí šťastným, môže urobiť šťastnými aj ostatných. Nájsť na nich niečo pozitívne a povedať im to, spustí to pozitívnu energiu druhých ľudí. Dobrá energia sa odrazí (a vráti).
  • Človek sa môže učiť aj z kritiky. Mal by sa stýkať s ľuďmi, ktorí s ním nie vždy súhlasia. Vypočuť si ich myšlienky a návrhy a vyvarovať sa potreby mať vždy pravdu.
  • Nedovoliť, aby emocionálne potreby riadili jeho život. Pokúsiť sa opustiť svoju zónu bezpečia a hľadať zmenu. Citová bezpečnosť môže slúžiť ako klietka.
  • Nenechávať hnev riadiť budúcnosť. Staré zranenia pohlcujú energiu, čo bráni v napredovaní. (Mandel, 2006).

Výskum osobnosti typu D sa v súčasnosti teší veľkej obľube. Ako uvádza Fred (2002), súčasné dôkazy poukazujú na to, že typ D nahradil typ A ako dominantný osobnostný rizikový faktor pre koronárnu srdcovú chorobu. Nájdu sa aj oponenti, ktorí Denoletta kritizujú za pridávanie nového konceptu do oblasti, ktorá je preplnená podobnými konceptmi (Lasperance a Frasure-Smith, 1996) To, či model osobnosti typu D nečaká podobný osud ako predchádzajúce modely A, B a C, ukáže až budúcnosť.

Autor: Mgr. Róbert Ďurka, PhD.

Literatúra:
Denollet, J. (1998a). Personality and coronary heart disease: The Type-D Scale-16 (DS16). Annals of Behavioral Medicine, 20, 209 - 215.
Denollet, J. (1998b). Personality and risk of cancer in men with coronary heart disease. Psychological Medicine, 28(4), 991 - 995.
Denollet, J. (2000). Type D personality: A potential risk factor refined. Journal of Psychosomatic Research, 49, 255 - 266.
Denollet, J. (2005). DS14: Standard assessment of negative affectivity, social inhibition, and type D personality. Psychosomatic Medicine, 67(1), 89 – 97.
Denollet, J., & Brutsaert, D.L. (1998). Personality, disease severity, and the risk of long-term cardiac events in patients with decreased ejection fraction after myocardial infarction. Circulation, 97, 167 - 173.
Denollet, J., Sys, S.U., & Brutsaert, D.L. (1995). Personality and mortality after myocardal infarction. Psychosomatic Medicine, 57, 582 - 591.
Denollet, J., Sys, S.U., Stroobant, N., Rombouts, H., Gillebert, T.C. & Brutsaert, D.L. (1996). Personality as independent predictor of long-term mortality in patients with coronary heart disease. Lancet, 347, 417 - 421.
Denollet, J., Vaes, J., & Brutsaert, D.L. (2000). Inadequate response to treatment in coronary heart disease: Adverse effects of type D personality and younger age on 5-year prognosis and quality of life. Circulation, 102(6), 630-635.
Ďurka, R. (2006). Osobnosť typu D. In Selko, D., Psychológia zdravia – Rok 1? (84 -91). Bratislava: Mauro.
Ďurka, R. (2007) Osobnosť typu D u pedagógov. In Selko, D., Psychická odolnosť a psychológia zdravia (106 - 114). Bratislava: Mauro.
Ďurka, R.: Mentálne zdravie, stres a zmysel pre humor u pedagógov (2010). In Lovaš, L., Gajdošová, B., & Kováčová Holevová, B. (Eds.). Psychologia Cassoviensis 2008 (207 - 212). Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Fred, H. L.(2002) To be B or not to be B – Is that the question? Texas Heart Institute Journal, 29(1), 1 - 2.
Grande, G., Jordan, J., Kümmel, M., Struwe, C., Schubmann, R., Schulze, F., Unterberg, C., von Känel, R., Kudielka, B.M., Fischer, J., & Herrman-Lingen, C. (2004). Evaluation der deutschen typ-D-skala (DS14) und prävalenz der typ-D-persönlichkeit bei kardiologischen und psychosomatischen patienten sowie gesunden. Psychotherapie, Psychosomatik, Medizinische Psychologie, 54(11), 413 - 423.
Lesparence, F., & Frasure-Smith, N. (1996). Negative emotions and coronary heart disease: Getting to the heart of the matter. Lancet, 347(8999), 414 - 415.
Joshi, V.(2007). Stres a zdraví. Praha: Portál.
Mandel, D. (2006) Are you a Type D Personality? Here`s the antidote [online] [cit. 2006-02-26]. Dostupné z WWW: http://www.turnonyourinnerlight.com/TypeD.html.
Miller, D. M. (2003). The correlation between sense of humor and mental health. [online] [cit. 2008-10-01]. Dostupné z WWW: http://clearinghouse.missouriwestern.edu/manuscript/405.asp.
Mols, F., & Denollet, J. (2010a). Type D personality among noncardiovascular patient populations: A systematic review. General Hospital Psychiatry, 32(1), 66 - 72.
Mols, F., & Denollet, J. (2010b). Type D personality in the general population: a systematic review of health status, mechanisms of disease, and work-related problems. Health and Quality of Life Outcomes, 8(1), 1 - 10.
Pedersen, S.S., & Denollet, J. (2003). Type D personality, cardiac events, an impaired quality of life: A review. European Journal Of Cardiovascular Prevention And Rahabilitation, 10(4), 241 - 248.
Pedersen, S.S., & Denollet, J. (2004). Validity of the Type D personality construct in Danish post-MI patients and healthy controls. Journal of Psychosomatic Research, 57, 265 - 272.
Pedersen, S.S., & Denollet, J. (2006). Is Type D personality here to stay? Emerging evidence across cardiovascular disease patient groups. Current Cardiology Reviews, 2, 205 - 213.
Pedersen, S.S., Yagensky, A., Smith, O.R.F., Yagenska, O., Shpak, V., & Denollet, J. (2009). Preliminary evidence for the cross-cultural utility of the type D personality in the Ukraine. Int. J. Behav. Med., 16, 108 - 115.
Purebl, G., Rózsa, S., Danis, I., & Kopp, M. (2006). A D-típusu személyiség skála pszichometriai jellemzői reprezentatív vizsgálat alapján. Mentálhigiéné és Pszichosomatika, 7(3), 225 - 230.
Selko, D., & Dubyová, T., (2006). Typ D a riziko kardiovaskulárnych ochorení v „zdravej populácii“. In Selko, D., Psychológia zdravia – Rok 1? (92 - 100). Bratislava: Mauro.
Schiffer, A.A.J., Pavan, A., Pedersen, S.S., Gremigni, P., Sommaruga, M., & Denollet, J. (2006). Type D personality and cardiovascular disease: Evidence and clinical implications. Minerva Psichiatrica, 47(1), 79 - 87.


Osobnosť typu D u dospelých / Róbert Ďurka, 2011. In: Cesty psychologie a psychologie cest : 28. psychologické dny : 8.-10. září 2010, Olomouc / ed. Daniel Heller, Pavel Michálek. - Praha : PEF ČZU v Praze, 2011. - ISBN 978-80-213-2193-9, S. 532-543.
Text bol publikovaný aj ako abstrakt. In Cesty psychologie a psychologie cest : 28. psychologické dny, 8.-10.9.2010 : program a abstrakta příspěvků. Olomouc : Filozofická fakulta UP v Olomouci, 2010, s. 45. - ISBN 978-80-213-2193-9.