Kognitívne distorzie patologických hráčov

jan 23 2018

Cognitive distortions of pathological gamblers

Abstrakt:
Úvod: Problematiku kognitívnych distorzií v kontexte patologického hráčstva môžeme priradiť k predloženej psychologicko-psychoanalytickej a kognitívno-subjektivistikej teórii patologického hráčstva. Kognitívne distorzie sú často sa vyskytujúce fenomény u jedincov s rôznymi typmi porúch. U patologických hráčov sa na základe výsledkov obsahových analýz zahraničných výskumných štúdií vyskytujú pomerne často.
Ciele: Cieľom výskumu bolo zistiť výskyt a variabilitu kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov, ktorí spĺňajú diagnostické kritéria patologického hráčstva.
Metódy: Vo výskume sme uplatnili kvalitatívnu metodologickú stratégiu. Výskumnou metódou, ktorou sme overovali výskyt kognitívnych distorzií problémových patologických hráčov, bolo štrukturované interview vlastnej konštrukcie a dve diagnostické metódy (LBQ, GA-20).
Výsledky: Najčastejšie sa u problémových hazardných hráčov vyskytujú kognitívne distorzie v podobe interpretačnej predpojatosti / sebadôvery a upevňovania hráčskych zručností, ako aj v podobe selektívnej pamäti na výhry. Naproti tomu, najmenej časté z pohľadu výskytu kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov sú antropomorfizmus a subjektívne produkované klamné korelácie v kontexte psychického stavu pri hre.
Kľúčové slová: Kognitívne distorzie, kognitívno-subjektivistická teória patologického hráčstva, kvalitatívna analýza, Patologické hráčstvo, Psychologicko-psychoanalytická teória patologického hráčstva.

Abstract:
Introduction: The cognitive distortions of pathological gambling issue we can classify in the propose psychological-psychoanalytic theory and cognitive-subjective theory of pathological gambling. The cognitive distortions are the phenomenon that frequently occur in the individual with the different typs of disorder. On the basis of the result of the foreign studies results content analysis of pathological gamblers are the cognitive distortion very often occur.
The Goals: The research goal was verify occurence and variability of cognitive distortion of problem gamblers, that meet the conditions of the pathological gambling diagnostic criteria.
Methods: In the research we are using the qualitative methodological strategy. The research method that we verify the occurence of the cognitive distortion of problem gamblers was structured interview of own contruction and two diagnostic method (LBQ, GA-20).
Results: The most frequently occur cognitive distortion of problem gamblers in the form of the interpretative preconception / self-assurance, in the form of the gambling dexterities consolidation and in the form of the selective memory to the win, too. On the other hand, the least frequently are occur the antopomorfism and the subjective production of fals correlation in context of the psychological state in the game from the occurence of the cognitive distortion of problem gamblers.
Key words: The cognitive distortion, the cognitive-behavioral theory of pathological gambling, the qualitative analysis, pathological gambling, the psychological-psychoanalytic theory of pathological gambling.

ÚVOD

Vychádzajúc z Eriksonovej kaskády vývojových potrieb človeka, ktorými sú: základná dôvera, autonómia, iniciatíva, usilovnosť, identita ega, intimita, plodnosť a integrita ega, je možné uviesť, že ich nenaplnenie vedie k rôznym kognitívnym distorziám, ktoré sú pretvárané do oblasti hazardnej hry deprimovaného a frustrovaného jedinca. Adiktologicky rizikový vývoj osobnosti jedinca tak môže byť kľúčový rizikový faktor, determinant pre vznik a prehlbovanie hráčskej patológie aj následkom výskytu a variability kognitívnych distorzií a ich upevňovania.

Prediktory problémov s hazardným hraním v dospelosti v súvislosti s výskytom kognitívnych distorzií môžeme nájsť aj v období raného detstva. Winnicott ako základnú vývojovú potrebu považoval „zdravú“ interakciu s matkou. Na to neskôr nadviazal Bowlby, ktorý zdôrazňuje motivačnú potrebu primknutia sa, teda vytvorenia hlbokej a trvalej väzby k matke. Použiteľná v tomto prípade je i schéma hierarchie potrieb podľa Maslowa (fyziologické potreby, potreba bezpečia a istoty, afiliačná potreba, potreba úcty a sebaúcty, sebarealizácia). Ďalšiu spojitosť nachádzame i pri potrebe naplnenia existenciálnych potrieb podľa Frankla (tvorba, zážitky, postoje). Nenaplnenie uvedených bazálnych a sekundárnych potrieb vedie k stagnácii až regresu osobnosti a k hráčskej patológii. Snaha naplniť tieto rané bazálne potreby je transformovaná do nevedomej hráčnej patológie v adolescencii a v dospelosti. Jeřábek (2008) taktiež poukázal už v minulosti, že u závislých jedincov je nutné uvažovať o primárne vývojovej (traumatická anamnéza) a sekundárnej (následkom závislosti) deprivácii vyššie uvedených potrieb. Závislí jedinci tak trpia špeciálne definovanou poruchou motivácie (autonomizácia inkongruentných a distorzných motívov).

1 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Z POHĽADU PSYCHOLOGICKO-PSYCHOANALYTICKEJ TEÓRIE PATOLOGICKÉHO HRÁČSTVA

Excesívni hazardní hráči vo väčšine prípadov stimulujú svoje kognitívne reprezentácie falošnou vierou, že dokážu hrací automat ovládať a privodiť si tak výhru. Konštruujú rôzne stratégie a vytvárajú iluzórne techniky ako „vyhrať“ nad hracím automatom. Nakoniec im aj uveria a prípadné prehry popierajú. Tento bludný kruh hazardného hrania sa stáva stereotypom v správaní jedinca.

Z pohľadu problematiky patologického hráčstva ako sociálno-patologického javu je možné nahliadať v rámci „teórie odlišného kognitívneho štýlu“, ktorú predložili Walters a White (1989). V rámci tejto teórie vytvorili model ôsmich primárnych kognitívnych charakteristík. Tieto charakteristiky boli prispôsobené na recidivujúcich delikventov, avšak je možné ich pripísať aj osobnosti problémového hazardného hráča. Popísali ich taktiež Fischer a Škoda (2009). Sú to:

  • tendencie ospravedlňovať svoje nežiaduce správanie prostredníctvom „racionalizácie“ (nevedomý obranný mechanizmus);
  • chýbajúce obavy z následkov plánovaného jednania, činu (odblokovanie obrán v správaní);
  • pocit privilegovanosti, oprávnenosti k nedodržiavaniu „noriem“ (spoločenských, rodinných);
  • orientácia na moc, rozdelenie ľudí na silných a slabých, pocit moci a možnosti ovládať iných;
  • sentimentalita, sklon k povrchným citovým väzbám, bez ochoty sa čohokoľvek vzdať a mať zodpovednosť za svoje nežiaduce správanie, sebaklam o správnom konaní;
  • nadhodnotený optimizmus, extrémna forma sebadôvery, presvedčenie o bezpodmienečnej úspešnosti pri akejkoľvek aktivite, neschopnosť poučiť sa z reálne ohrozujúcej situácie;
  • diskontinuita uvažovania, neschopnosť trvalého presvedčenia, ľahká ovplyvniteľnosť vonkajšími vplyvmi (napríklad tlak sociálnej skupiny).

Súvislosti vzniku patologického hráčstva nachádzame aj pri analýze problematiky tvorby raných maladaptívnych schém (EMS) v súvislosti s kognitívnou zložkou osobnosti, ako aj v rámci teórie vulnerability osobnosti. EMS sa vytvárajú v detstve ako reakcia na nenaplnené potreby. Spustenie týchto nežiaducich schém v dospelosti môže vyvolať „úzkosť“, ktorá môže byť príčinou maladaptívneho správania v podobe závislostného správania – hráčskej patológie. Podľa Kaplana a Sadocka (In Praško et al., 2007) je vo všeobecnom koncepte závislosti možné 31% premenných priradiť ku genetickým faktorom, 25% tvorí vplyv rodiny a 44% sú faktory prostredia a iné ako faktory rodinné. (In Praško et al., 2007).


Zdroj: Praško et al., 2009, s. 69

Na tému raných maladaptívnych schém a teóriu vulnerability nadväzuje aj fenomén narcistickej zraniteľnosti (vulnerability). „O narcistickej zraniteľnosti sa uvažuje, že vzniká pri raných zážitkoch bezmocnosti, straty alebo odmietania. Smútok spojený s týmito skúsenosťami je deťmi interpretovaný ako znak osobnej ujmy, poškodenia alebo slabosti, toho, že sú neschopné alebo ich nikto nemá rád. Dokonca môžu tento smútok interpretovať somaticky ako niečo, čo je v tele fyzicky nesprávne, pričom sa vyvíjajú nevedomé fantázie telesnej ujmy, poškodenia. Ak deti zažívajú tieto ťažkosti ako nemenné aspekty ich identity od raného veku, fantázie zlyhania, prehry a ujmy, poškodenia pochádzajúce z týchto raných zážitkov môžu pretrvávať, alebo sa môžu ľahko vyvolať v neskorších obdobiach života a môžu určovať afektívnu reakciu.“ (Busch, Rudden, Shapiro, 2006, s. 79). Poškodenie následkom nežiaducich raných zážitkov (narcistická vulnerabilita) môže byť z nášho pohľadu prenesené do neskoršieho vývinového obdobia ako rizikový faktor pre vznik a prehlbovanie hráčskej patológie.

V súvislosti so vznikom hráčskej patológie je možné uvažovať tiež o vplyve nevedomých obranných mechanizmov, kedy je tento typ nežiaduceho správania formou úniku od problémových situácií. Čiže čím viacej sa problémy prehlbujú, tým viacej je hazardné hranie udržované a stupňované. Vplyv majú pravdepodobne aj prežité traumy, prípadne existencia posttraumatického stresu. Hlavnou funkciou obrany je podľa Ehlersa (in Kaščáková, 2007, s. 80) „chrániť vedomie od ohrozujúcich, konfliktných, vnútorných podráždení (pudov, prianí, emócií), ako aj od vonkajších preťažujúcich podráždení (tráum)“.

V súvislosti so psychologicko-psychoanalytickou teóriou a problematikou kognitívnych distorzií je nutné spomenúť aj psychiatrickú komorbiditu patologického hráčstva. Jedinci s rôznymi psychologickými poruchami majú väčšiu predispozíciu k problémovému („Problem Gambling“) až patologickému („Pathological Gambling“) hraniu hazardných hier. Ide napríklad o rôzne diagnózy ako napríklad klinická depresia, antisociálna porucha osobnosti, rôzne typy fóbií, ako aj výskyt alkoholizmu v histórii jedinca. (Cunningham-Williams et al. in George, Murali, 2005; De Castella et al., 2011). Podľa Hroncovej a kol. (2006, s. 136) „patologické hráčstvo patrí k závažným poruchám osobnosti“. Autori vychádzali z faktu, že patologickí hráči sa liečia na psychiatrickom oddelení nemocníc a ostávajú závislými celý život. Túto poruchu možno uzdraviť, ale nie úplne vyliečiť.

2 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ Z POHĽADU KOGNITÍVNO-SUBJEKTIVISTICKEJ TEÓRIE PATOLOGICKÉHO HRÁČSTVA

V rámci kognitívno-subjektivistickej teórie patologického hráčstva pokladáme za nutné priblížiť tiež kogntívno-behaviorálnu teóriu vo všeobecnosti s aplikáciou do predmetnej problematiky. Kognitívno-behaviorálne teórie poskytujú podľa Matoušeka et al. (2013) konceptualizáciu fenoménov ľudského správania. Využívajú poznatky z behaviorálnej a kognitívnej teórie. Z pohľadu behaviorálnych teórií je možné predpokladať význam procesu socializácie a fenoménu učenia sa v ňom. Predpokladá sa, že osobnosť patologického hráča je v interakcii s určitým sociálnym prostredím (rodinný systém), ktorý ho formuje a v ktorom si vytvára určité vzorce správania sa a fungovania v širšom sociálnom prostredí. Všetky naše schopnosti a spôsoby správania sú naučené, avšak môžu byť ovplyvnené rôznymi druhmi podmieňovania (klasické, operantné a observačné). Techniky týchto typov podmieňovaní sú využívané ku korekcii a modifikácii nielen správania, ale aj rôznych intrapsychických a interpsychických problémov. Kognitívne teórie predkladajú hypotézu, že na vnútorné podnety reagujú jedinci určitým správaním, ktoré vychádza skôr z ich presvedčenia o realite, než zo situácie samotnej. Reakcie patologického hráča môžu byť na základe tejto teórie ovplyvňované vytvorenými kognitívnymi mapami, ako aj kognitívnymi distorziami, pričom môžu obsahovať prvky iracionality. Prostredníctvom kognitívnych máp je reprezentovaná realita a následne plánované správanie jedinca.

V kognitívno-subjektivistickej teórii pokladáme za prínosné uviesť asociácie kognitívnych distorzií. Problematike kognitívnych distorzií sa venoval Šerý (2001). Ide napríklad o „zlepšenie obratnosti v hraní hazardných hier“, ktoré býva sprevádzané zvýšenou sebadôverou. Výsledkom je zvýšené množstvo minutých finančných prostriedkov na hazardnú hru. Sprievodným javom je taktiež subjektívne presvedčenie o tom, že hráč objavil efektívny spôsob, ako vyhrať čo najväčší obnos peňazí za kratší čas. Ďalšou kognitívnou distorziou patologického hráča je „talizmatická, rituálna a kognitívna poverčivosť“. Väčšina hazardných hráčov verí, že určitý predmet (prsteň), respektíve rituál (konkrétne miesto v herni) im prináša šťastie v hre. Pri kognitívnej poverčivosti je možné spomenúť napríklad situáciu, kedy hazardný hráč verí, že určitý psychický stav, rozpoloženie mu prinesie šťastie v hre. Hráčska aktivita je spojená aj s procesom racionalizácie (sklonu k vysvetľovaniu opakovaných prehier). Hazardný hráč je mnohokrát presvedčený o tom, že ak v danú chvíľu prehráva vyšší obnos peňazí, je to predzvesťou vysokej výhry. Taktiež si môže myslieť, že nemôže len prehrávať a že logicky je náhodnosť sérií prehier vystriedaná sériou výhier. Šerý (2001) ďalej vo svojom článku spomína aj „antropomorfizmus“ vo forme pripisovaniu ľudských vlastností hracím automatom.

Kognitívne procesy sú rozhodujúcim článkom, ktorý sprostredkuje emočné, fyziologické a behaviorálne reakcie jedinca na podnety z okolitého prostredia. „Jedinec nereaguje primárne na podnety z okolia, ale na mentálne reprezentácie týchto podnetov.“ (Meichenbaum in Praško et al., 2009, s. 59). Kognitívne teórie predpokladajú, že osobnosť je súborom kognitívnych štruktúr (schém), na základe ktorých jedinec myslí, cíti a jedná. Patrí sem napríklad „teória personálnych konštruktov“ (Kelly); „teória sociálneho učenia“ (Bandura); „teória naučenej bezmocnosti“ (Seligman) a „teória dysfunkčných kognitívnych schém. (In Praško et al., 2009).

Častým príznakom kognitívnej distorzie hazardných hráčov je „selektívna pamäť pre výhry“. Spočíva v zapamätávaní si výhier (predovšetkým vysokých) a problémovom rozpamätávaní sa na prehry. Sprievodným javom je taktiež aj „ilúzia kontroly nad „šťastím“ v hre“, ktorá je charakterizovaná ako viera hazardného hráča, že šťastie osciluje medzi periódou dobrého a zlého obdobia. Taktiež si mnohokrát myslí, že v snahe vyhrať (mať šťastie v hre) mu napomáha intuícia (možnosť vyhrať v určitých typoch hier). Pri pamätaní si vysokej výhry spojenej s vonkajšími javmi v danom období si hazardný hráč môže vytvárať taktiež takzvané „iluzórne korelácie“, na základe ktorých predpokladá výhru aj v ďalšom období. (Toneatto, 1999). Kognitívnymi distorziami u patologických hráčov sa zaoberal taktiež Clark (2010) a Clark et al. (2013).

Teórie hráčskeho správania, ktoré sa viažu na kognitívne aspekty, hľadajú pôvod patologického hráčstva v existencii takzvaných „myšlienkových chýb“ (kognitívnych skreslení). Nesprávne myšlienkové spracovanie potom dávajú do priamych súvislostí s hráčskym správaním. (Rogers; Roneatto in Prunner, Hroncová, 2009). Snaha identifikovať špecifické chyby v myslení, ktoré majú zhoršovať (respektíve priamo spôsobovať) problémové hazardné hranie, viedla k ich kategorizácii:

  • „Povery“ – hráči vychádzajú z presvedčenia a veria, že existujú predmety („fetiše“) prinášajúce šťastie. Rovnako tak inklinujú k špecifickým a striktne dodržovaným rituálom, ktoré majú zvýšiť pravdepodobnosť výhry.
  • „Interpretačná predpojatosť“ – hráči prisudzujú výhru schopnostiam a skúsenostiam hrajúceho jedinca. Prehry sú potom dôsledkom nešťastia.
  • „Dočasný teleskoping“ – pri očakávaní výhry hráči pevne veria, že prirodzene prichádzajúce výhry sú štatisticky rovnomerne rozložené a oni sú tí, ktorí budú na základe pravdepodobnosti obdarení výhrou skôr. Veria, že v ich prípade príde výhra skôr, než v porovnaní s tým, ako sa obvykle dostavuje v iných prípadoch. Sú presvedčení, že výhra pripadne prednostne im, než ostatných hrajúcich osobám.
  • „Selektívna pamäť“ – u patologického hazardného hráča veľmi často pôsobí selektívnosť kognitívnych procesov spôsobujúcich zapamätanie si výhier pri súčasnom zabúdaní prehier. Rovnako tak sa u hráča uplatňuje sčítanie výhier a zabúda evidovať aj množstvo prehratých peňazí.
  • „Subjektívne produkované klamné korelácie“ – hráči pripisujú kauzálne súvislosti „kontextovému stimulu“, ktorý má len náhodný vzťah k výhre či prehre. Náhodne sa vyskytujúce súvislosti povyšujú nad zákonité vzájomné príčinné väzby. (Prunner, Hroncová, 2009).

3 METODOLOGICKÉ VÝCHODISKÁ

Z pohľadu metodologických súvislosti môžeme uviesť, že fenoménom kognitívnych distorzií sa v našich podmienkach nezaoberal ešte žiadny odborník v rámci praxe. Teoretické náčrty sme našli taktiež len minimálne, ktoré však môžeme považovať vzhľadom na rok vydania už za zastarané, čo nereflektuje súčasný stav patologického hráčstva v našich podmienkach, a to hlavne z pohľadu hrania virtuálnych hazardných hier.

V zahraničí sa problematikou kognitívnych distorzií patologických hráčov zaoberali viacerí autori ako napríklad Goodie a Fortune (2013); Fortune a Goodie (2012); Subramaniam et al. (2017); Barrault a Varescon (2013); Ciccarelli et al. (2017); Michalczuk et al. (2011); Myrseth, Brunborg, Eidem (2010); Romo et al. (2016); Kai-Ching Yu a Fu (2013); Mathieu et al. (2017) a Xian et al. (2008).

Goodie a Fortune (2013) zrealizovali meta-analýzu štúdií kognitívnych distorzií patologických hráčov. Výsledky analýz preukázali, že kognitívne distorzie sa u patologických hráčov vyskytujú častejšie v porovnaní s inými poruchami. Variabilita kognitívnych distorzií je tiež o niečo vyššia. V ďalšej štúdii autorov (Fortune, Goodie, 2012) boli kognitívne distorzie analyzované z pohľadu fokusovej liečby v kontexte kognitívnej reštrukturalizácie v rámci kognitvíno-behaviorálnej terapie.

Kognitívne distorzie patologických hráčov skúmali tiež autori štúdie Subramaniam et al. (2017) u dospelých ázijských patologických hráčov, a to konkrétne patologických hráčov žijúcich v Singapure. Cieľom štúdie týchto autorov bolo popísať konštrukciu kognitívnych distorzií patologických hráčov na základe naratívnej kvalitívnej analýzy ich príbehov. Rovnako ako v našom prípade, tak aj v prípade tejto kvalitatívnej výskumnej štúdie bol zaznamenaný výskyt kognitívnych distorzií u všetkých patologických hráčov. Tým sa podarilo potvrdiť aj predpoklad overený v štúdii Goodie a Fortune (2013), ako aj v štúdii Michalczuk et al. (2011) a v štúdii Myrseth, Brunborg, Eidem (2010), že výskyt týchto fenoménov je u patologických hráčov veľmi častý. Je to tak bez ohľadu na socio-kultúrne špecifiká.

Súvislosti medzi kogntivnymi distorziami a psychologickým distressom (úzkosť a depresia) patologických hráčov overovali Barrault a Varescon (2013). Cieľovú skupinu tvorili hazardní hráči (N=146), problémoví hazardní hráči (N=55) a patologickí hráči (N=45), ktorí hrávajú predovšetkým poker za peniaze. Výskumná štúdia mala kvantitatívny charakter a zúčastnilo sa jej 245 online pokrových hráčov, ktorým bolo prostredníctom online fóra distribuovaných viacero dotazníko, a to dostazník SOGS („South Oaks Gambling Screen“), dotazník HADS („Hospital Anxiety and Depreession Scale“) a GRCS (Gambling-Related Cognition Scale“). Výsledky štúdie preukázali, že všetci hazardní hráči pokra bez ohľadu na mieru výskytu hráčskej patológie vykazovali vyššiu úzkostnosť než depresivitu. Výrazné rozdiely boli zaznamenané pri výskyte kognitívnych distorzií vo vzťahu k výskytu hráčskej patológie. Ako hlavné prediktory k patologickému hráčstvu u hráčov pokru boli označené neschopnosť prestať hrať poker, ilúzia kontroly nad hazardním hraním, depresia a úzkosť. Aj v tomto prípade bolo potvrdené, že kognitívne distorzie hrajú významnú rolu vo vývoji a prehlbovaní hráčskej patológie.

Ďalšou významnou štúdiou je štúdia Ciccarelli et al. (2017) v rámci ktorej boli overované súvislosti medzi výskytom kognitívnych distorzií, emocionálnym distresom a schopnosťou rozhodovania. Výskumnú vzorku tvorili patologickí hráči, pričom boli porovnávaní s kontrolnou skupinou bez hráčskej patológie. Z pohľadu kognitívnych distorzií (iracionálnych presvedčení o hazardnom hraní) je možné tiež uviesť, že významnými rizikovými faktormi sú tiež nízka schopnosť rozhodovania a emocionálne faktory, a to napríklad negatívne emočné ladenie. V štúdii bola využitá kvantitatívna metodologická stratégia v rámci ktorej boli využité štyri výskumné metódy, a to dotazník SOGS („South Oaks Gambling Screen“); IGT(„Lowa Gambling Task); GRSC („the Gambling Related Cognitions Scale“) a DASS-21 („ Depression Anxiety Stress Scale“). Tak ako bolo možné predpokladať, výsledky štúdie preukázali signifikanté rozdiely v miere prežívaného emocionálneho distressu, mierou schopnosti rozhodovať sa a mierou výskytu kognitívnych distorzií patologických hráčov a zdravej populácie, pričom vysoké skóre v rámci všetkých premenných vykazovali patologickí hráči. Kognitívne distorzie patologických hráčov korelovali s nízkou mierou schopnosti rozhodovania. Súvislosti neboli nájdené v rámci premenných emocionálny distress a miera schopnosti rozhodovania. Rovnako ako to bolo v prípade štúdie Barrault a Varescon (2013), tak aj v tomto prípade bolo preukázané, že emocionálny distress je významným prediktorom vzniku a prehlbovania hráčskej patológie. Nízka schopnosť rozhodovania je tiež predispozičná pre vznik patologických hráčskych porúch.

Zaujímavým zistením v kontexte výskytu kognitívnych distorzií patologických hráčov je, že v štúdii Roma et al. (2016) bola preukázaná súvislosť medzi výskytom a variabilitou kognitívnych distorzií patologických hráčov a s poruchou pozornosti a aktivity, ktoré spôsobujú hyperaktivitu – ADHD („Attention deficit hyperactivity disorder“). V štúdiách Mathieu et al. (2017) a Xian et al. (2008) bolo preukázané, že dispozícia kognitívnych distorzií nie je len sprievodným javom patologického hazardného hrania, ale sú tiež jeho prediktormi, respektíve rizikovými faktormi k jeho vzniku.

Cieľom nášho výskumu bolo zistiť výskyt a variabilitu kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov, ktorí spĺňajú diagnostické kritéria patologického hráčstva.

3.1 METÓDY A VÝSKUMNA VZORKA

Kognitívne distorzie problémových hazardných hráčov sme overovali prostredníctvom kvalitatívnej analýzy, metódou interview vlastnej konštrukcie. Interview obsahovalo otázky smerujúce k výskytu a variabilite kogntivnych distorzií problémových hazardných hráčov. Kognitívne distorzie boli rozdelené do jednotlivých kategórií, ku ktorých prislúchala aj sada otázok interview. Kategórie typov kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov a príklady otázok boli nasledovné:

  1. interpretačná predpojatosť / sebadôvera a upevňovanie hráčskych zručností (Pociťujete čím ďalej, tým viac, že ste v hazardnej hre obratnejší?; Cítite sa sebavedome, keď hráte?)
  2. efektívny spôsob na „výhru“ (Myslíte si, že ste objavili nejaký spôsob k tomu ako vyhrať čo najviac peňazí?)
  3. talizmatická rituálna poverčivosť / povery (Máte nejaký talizman, ktorý Vám podľa Vás prináša šťastie v hre?; Máte nejaké rituály pre začatím hrania? )
  4. subjektívne produkované klamné korelácie / psychický stav pri hre (Myslíte si, že keď máte dobrú náladu z nejakého dôvodu máte viacej šťastia v hre a vyhrávate častejšie?; Myslíte si, že keď máte z nejakého dôvodu zlú náladu máte menej šťastia v hre a vyhrávate menej často?)
  5. racionalizácia – sklony k vysvetľovaniu prehier (Myslíte si, že ak dlhšiu dobu prehrávate, čaká Vás veľká výhra a je potrebné na ňu počkať a hrať ďalej?)
  6. antropomorfizmus (Rozprávali ste sa niekedy s hracím automatom aj vtedy, keď ste hrali sám?; Mysleli ste si niekedy, že hrací automat má nejakú ľudskú vlastnosť v porovnaní s inými automatmi okolo neho?)
  7. selektívna pamäť na výhry (Čo si častejšie pamätáte, výhry alebo prehry?; Koľko významných prehier si pamätáte?; Koľko významných výhier si pamätáte?)
  8. Dočasný teleskoping / iluzórne korelácie, ilúzia kontroly nad šťastím (Mali ste niekedy predtuchu, že prichádza obdobie veľkých a častých výhier?; Mysleli ste si niekedy, že ak budete hrať určitý typ hry, určite vyhráte?).

Diagnostika patologického hráčstva u vybraných participantov bola realizovaná za pomoci dvoch diagnostických metód, a to prostredníctvom metódy LBQ („The Lie/Bet Questionnaire“) a metódy GA-20 („The Gamblers Anonymous 20 Questions“). Participant bol vyzvaný, aby sa sám bez označenia odpovedí ohodnotil, či spĺňa kritériá nášho výberu alebo nie. Pokiaľ nezodpovedal podľa subjektívneho hodnotenia kladne na dve otázky LBQ a aspoň na sedem otázok GA-20, nebol vhodný participant a v spolupráci s nami ďalej nepokračoval.

Dotazník LBQ je dvojpoložkový diagnostický nástroj určený pre testovanie „patologického“ hrania. Autormi sú Johnson et al. (1997, 1998). Johnson ďalej uvádza, že tento dotazník preukázal citlivosť na úrovni 0,99; presnosť 0,91; pozitívnu predikčnú schopnosť 0,92 a negatívnu predikčnú schopnosť 0,99, konkrétne v rámci výskumného súboru respondentov, ktorí boli členmi svojpomocnej skupiny „Gamblers Anonymous“. V prípade zisťovania týchto súvislostí boli výsledky porovnané s kontrolnou skupinou, v ktorej neboli problémoví hazardní hráči. V druhej štúdii Johnsona et al. (1998) dotazník preukázal citlivosť 1,00, presnosť 0,85, pozitívnu predpovednú schopnosť 0,78 a negatívnu predpovednú schopnosť 1,00. LBQ vo svojich prácach spomínajú aj Prunner (2013) a Benkovič, Martinove (2011).

Výskumná metóda GA-20 bola zhotovená organizáciou „Gamblers Anonymous“ (1984), ktorá ho väčšinou využíva skôr k posilneniu motivácie k abstinencii, než k diagnostike, avšak využiteľná je aj v rámci diagnostiky problémového hazardného hrania vo všeobecnosti. Výskumnú metódu publikovalo viacej autorov, ako napríklad Nešpor et al. (2011) a Prunner (2013) v českom jazyku; Benkovič a Martinove (2011) v slovenskom jazyku. Nešpor et al. (2011) uvádzajú, že dotazník nebol validovaný ani pre americkú, ani pre našu populáciu, avšak väčšina výskumníkov považuje tento diagnostický nástroj za dostatočne validný. V prípade tohto dotazníka je za problémového hazardného hráča označený ten, ktorý kladne odpovie na sedem z dvadsiatich predložených otázok. Otázky sa týkajú hrania hazardných hier a je možné odpovedať buď „áno“, alebo „nie“. Zaujímavosťou je, že Organizácia „Gamblers Anonymous“ vytvorila podobný dotazníkový nástroj aj pre manželky patologických hráčov. (Nešpor et al., 2011).

Výskumu sa zúčastnilo 32 participantkov, z ktorých bolo 29 mužov a 3 ženy. Aj v prípade zvolenej výskumnej vzorky, respektíve dostupnosti participantov je možné potvrdiť, že hazardnej hre sa venuje prevažne mužská populácia, ktorá je v tomto prípade výrazne dominantná vo všetkých kategóriách hazardných hier. Vychádza to z predpokladu genetických predispozícií, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku patologického hráčstva viac u mužskej populácie v porovnaní s populáciou ženskou. Participanti boli aktívni návštevníci bežne dostupných aj virtuálnych herní a kasín. Výskumná vzorka spĺňala diagnostické kritériá pre patologické hráčstvo, avšak vzhľadom k tomu, že označenie „patologický hráč“ si vyžaduje aj medicínsku diagnostiku a posúdenie, rozhodli sme sa v rámci pojmológie participantov označovať v zmysle „problémový hazardný hráč“. Kritériá výberu boli nasledovné:

  • participant bol aktívny hráč (hrával aspoň trikrát do mesiaca minimálne za posledný rok);
  • participant sa zúčastnil sa hazardnej hry aspoň jedenkrát za posledné dva týždne;
  • participant v rámci diagnostiky odpovedal na 2 otázky dotazníka LBQ kladne;
  • participant v rámci diagnostiky odpovedal kladne minimálne na 7 otázok z 20 (GA-20).

2.2 INTEPRETÁCIA VÝSLEDKOV

Kvalitatívna analýza získaných dát preukázala nasledujúce skutočnosti vzhľadom k výskytu/častosti a variabilite kognitívnych distorzií, ktoré prezentujeme v nasledujúcej tabuľke 1. Priemernú častosť výskytu jednotlivých kategórií kognitívnych distorzií sme na základe odpovedí na otázky interview kódovali na úrovni od 1 do 5, pričom „1“ znamenalo nikdy a „5“ veľmi často.

Tabuľka 1 Výskyt a priemerná častosť kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov

Z výsledkov kvalitatívnej analýzy kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov z pohľadu ich kategorizácie, výskytu, variability a častosti je zjavné, že najčastejšie sa u tejto cieľovej skupiny vyskytujú kognitívne distorzie v podobe interpretačnej predpojatosti / sebadôvery a upevňovania hráčskych zručností, ako aj v podobe selektívnej pamäti na výhry. Naproti tomu, najmenej časté z pohľadu výskytu kognitívnych distorzií problémových hazardných hráčov sú antropomorfizmus a subjektívne produkované klamné korelácie / psychický stav pri hre. Často sa vyskytujúce kognitívne disotorzie problémových hazardných hráčov sú efektívny spôsob na „výhru“ a dočasný teleskoping / iluzórne korelácie, ilúzia kontroly nad šťastím.

Výpovede participantov ďalej preukázali, že problémoví hazardní hráči v zmysle kognitívnych narušení majú slabú koncentráciu, spomalené myslenie a narušené rozhodovanie. Ďalej sme zistili, že v zmysle emocionálneho preťaženie problémových hazardných hráčov prevláda dysfória a úzkosť spojená až s pocitmi ochromenia, a to hlavne vo fáze, kedy hráč aktívne hrá a prehráva dlhšie obdobie. Zistené boli aj rôzne kognitívne skreslenia ako vzťahovačnosť, uplatňovanie neefektívnych copingových stratégií pri riešení problémov s hazardným hraním, pociťovanie viny za vzniknuté problémové situácie a podsúvanie globálneho významu problému.

ZÁVER

Je zjavné, že problémoví hazardní hráči pociťujú príznaky nadlimitného emocionálneho preťaženia, čo súvisí s kognitívnymi distorziami, ich výskytom a viariabilitou, a to nielen v rámci aktívneho a dlhodobého hrania hazardných hier, ale aj v rámci bežných intrapsychických procesov. Odzrkadľuje sa to nielen na ich psychickom prežívaním a emocionálnom ladení, ale tiež v interakcii s primárnym a sekundárnym sociálnych prostredním.

Ako efektívna metóda na riešenie kognitívnych distorzií a nadmerného emocionálneho preťaženia patologických hráčov sa javí byť metóda takzvanej „kognitívnej reštrukturalizácie“ v kontexte kognitívno-behaviorálnej terapie. V tomto prípade by mohli byť riešené tiež negatívne automatické myšlienky a kognitívne omyly patologických hráčov, ako sú napríklad katastrofizácia, čiernobiele myslenie, zveličovanie, beznádej a nadmerná sebakritika. Metóda „kognitívnej reštrukturalizácie“ patrí podľa Wrighta, Basca a Thaseho (2008) medzi primárne techniky riešenia problémov, ktoré sú používané na redukciu rozptyľujúcich alebo bolestivých emócií. Cieľom tejto metódy je zredukovať tenziu – nie povzbudiť k vyhýbaniu sa plnenia úlohy.

Informácie získané z množstva odborných štúdií nasvedčujú tomu, že problémoví hazardní hráči nepredstavujú homogénnu skupinu a nie je možné ich rozdeliť na rôzne stabilne dané subtypy v súvislosti s osobnostnou štruktúrou a komorbidnou psychopatológiou. Delenia môžu byť zacielené aj na intenzitu a dĺžku hrania hazardných hier. Avšak prípade kognitívnych distorzií je možné však na základe obsahovej analýzy viacerých výskumných štúdií predpokladať, že sa vyskytujú u všetkých jedincov s hráčskou patológiou bez ohľadu na jej mieru.

Autor: PhDr. Michaela Dávidová, PhD.

Slovník skratiek

ADHD – („Attention deficit hyperactivity disorder“); Porucha pozornosti a aktivity vedúca k hyperaktivite;
DASS-21 – („ Depression Anxiety Stress Scale“);
HADS – („Hospital Anxiety and Depreession Scale“); Dotazník klinickej úzkosti a depresie;
EMS – („Early Maladaptive Schemas“); Rané maladaptívne schémy;
GA-20 – („The Gamblers Anonymous 20 Questions“); Dotazník 20 otázok Organizácie anonymných patologických hráčov, na základe ktorých je možné identifikovať problémové hazardné hranie;
GRCS – (Gambling-Related Cognition Scale“); Kognitívna škála hráčskeho správania;
IGT – („Lowa Gambling Task); Lowa dotazník hazardného hrania;
LBQ – („The Lie/Bet Questionnaire“); Dotazník stávkovania.

Slovník termínov

Adiktologický – spojený so závislostným správaním.
Asociácia – spojenie, súvislosť. Vzťah medzi duševnými obsahmi, ako sú predstavy, pojmy, pocity. Tieto obsahy sa spájajú podľa asociačných zákonitostí. (Hartl, Hartlová, 2010).
Behaviorálna terapia – forma psychoterapie uplatňujúca zásady učenia, operantného podmieňovania a pavlovovského podmieňovania k odstráneniu príznakov, k získaniu žiaducich reakcií a vzorcov správania výmenou za nežiaduce. (Hartl, Hartlová, 2010).
Copingové stratégie – stratégie zvládania záťaže.
Depresia – psychický stav označovaný ako „chorobný smútok“. Pre tento stav sú príznačné prevládajúce pocity smútku, skleslosti, nerozhodnosti a pociťovanie stupňujúceho sa tlaku. Sprievodnými javmi sú taktiež útlm a spomalenie psychických i fyziologických procesov, strata sebavedomia, pociťovanie úzkosti a apatie, ako aj sebaobviňovanie. Ide o chorobný stav. (Hartl, Hartlová, 2010). Depresia je tiež ponímaná ako „skleslosť“ vo všeobecnosti. Ide o psychickú poruchu - poruchu nálady. (Tisovičová, 2007).
Deprivácia (deprivačný) – stav závažného dlhodobého neuspokojovania životne dôležitých psychických a sociálnych potrieb (podnetov, bezpečia, vzťahov, uznania); chronické neuspokojovanie potrieb; nedostatok v psychickej rovine.
Diskontinuita – nesúvislosť; nespojitosť; prerušenie.
Distorzia – je označovaná ako „skreslenie“.
Hypotéza – teória, tvrdenie, predpoklad.
Inkongruentný – nie v súlade s vnútorným presvedčením.
Klasické podmieňovanie (behaviorálna teória) – postupné zakoreňovanie určitej reakcie na určitý podnet vyvolanej opakovaním určitej situácie. (Matoušek et al., 2013).
Kognitívna distorzia – skreslenie vnímania, hodnotenia a poznávacích procesov.
Kognitívna mapa – vnútorný mentálny obraz okolitého sveta (reality); zahŕňa podstatné znaky a súvislosti týkajúce sa predchádzajúcich skúseností; ovplyvňuje rozhodovanie, správanie, sústavu poznatkov a schopností.
Kognitívna reštrukturalizácia (terapeutická metóda) – metóda, ktorá napomáha rozpoznávať negatívne automatické myšlienky a napraviť kognitívne skreslenia. Pre túto metódu je príznačná práca s automatickými myšlienkami prostredníctvom techník, ktoré zachytávajú a upravujú kognitívne omyly. (Wright, Basco, Thase, 2008).
Kognitívno-behaviorálna teória (terapia) – typ psychoterapie, ktorá zdôrazňuje rolu myslenia a postojov v pocitoch a v správaní klienta. Je založená na učení a skladá sa z postupných krokov určených na odstránenie príznakov. Najčastejšie využívajúce intervenčné techniky sú nácvik asertívneho správania, nácvik spracovania ohrozujúcich situácií, nácvik predchádzania kognitívnym skresleniam a chybným kognitívnym presvedčeniam v zmysle tvorby unáhlených záverov a sebaľútosti, nácvik žiaduceho správania a iné. (Hartl, Hartlová, 2010).
Kognitívny – poznávací; vnímajúci; hodnotiaci; vzťahujúci sa k poznávacím procesom. (Hartl, Hartlová, 2010).
Komorbidita – súčasný výskyt dvoch alebo viacerých porúch u toho istého jedinca, pričom každá môže vyžadovať inú liečbu. Napríklad disociálna porucha osobnosti a závislosť od alkoholu. (Hartl, Hartlová, 2010).
Metodológia – náuka o metódach vedeckého bádania. Ide o „systém názorov o princípoch, spôsoboch, metódach a možnostiach poznávania predmetu vybraného vedného odboru a spôsoboch výskumu (sociologického, psychologického, medicínskeho). Metodológia v humanitných odboroch je v súčasnosti zameraná na dva prístupy, a to kvalitatívny a kvantitatívny metodologický prístup. (Křivohlavý, 2006).
Narcistická vulnerabilita (zraniteľnosť) – znížená odolnosť voči záťažovým situáciám, respektíve celková zraniteľnosť osobnosti, ktorá je následkom poškodení v ranom veku v súvislosti s rodičovským správaním a rodinným prostredím. Je taktiež definovaná ako sklon reagovať na znevažovania a sklamania výraznou stratou sebaúcty. (Kohut; Rothstein; Spezzano in Busch, Rudden, Shapiro, 2006).
Nevedomý obranný mechanizmus – je označovaný v zahraničnej literatúre ako takzvaný „Ego-Defensive Mechanism“. V psychoanalytickej teórii ide o mechanizmus, ktorým jedinec bráni svoje „ja“ („Self“) pred zranením. Tento mechanizmus pracuje nevedome s cieľom zachovať celistvosť a neporušenosť Ega pred deštruktívnymi účinkami pudových a citových pohnútok, v konfliktných situáciách, pri výčitkách svedomia, pri pociťovaní strachu alebo viny a odporu. Nevedomé obranné mechanizmy môžu byť rôzne, a to reaktívna formácia, introjekcia, izolácia, obracanie proti sebe, odčinenie, popretie, projekcia, regresia, sublimácia a vytesnenie. (Hartl, Hartlová, 2010).
Observačné podmieňovanie (behaviorálna teória) – učenie sa napodobňovaním. (Matoušek et al., 2013).
Operantné podmieňovanie (behaviorálna teória) – posilňovanie určitého druhu správania sa prostredníctvom pozitívnych a negatívnych dôsledkov, obvykle v podobe odmien a trestov. (Matoušek et al., 2013).
Psychopatológia – odbor, ktorý sa zaoberá chorobnými psychickými javmi, príznakmi psychických porúch a klasifikáciou týchto porúch a hraničných stavov. (Hartl, Hartlová, 2010).
Predikovať (prediktor) – prisudzovať nejakú vlastnosť alebo vzťah. (Tisovičová, 2007).
Primárne prostredie – rodinné prostredie.
Racionalizácia – typ obranného mechanizmu, ktorý spočíva v bežnom spôsobe vysvetľovania určitého správania či udalosti. (Levenson et al., 2005; Kaščáková, 2007).
Rané maladaptívne schémy – schémy vytvárané v detstve následkom negatívnych a traumatických zážitkov a narušených vzťahov. (Praško et al., 2009).
Recidíva – znamená opätovné stanovenie diagnózy syndrómu závislosti.
Sekundárne prostredie – prostredie širších sociálnych vzťahov na úrovni školy, práce a spoločnosti.
Tenzia – napätie, psychický tlak, vnútorný nepokoj.
Vulnerabilita – zraniteľnosť alebo zvýšená citlivosť, ktoré sú predpokladom pre vznik ochorenia. (Hartl, Hartlová, 2010).

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

BARRAULT, S. – VARESCON, I. 2013. Cognitive distortions, anxiety, and depression among regular and pathological gambling online poker players. In Cyberpsychology,Behavior, and Social Networking, 2013. ISSN 2152-2723. Roč. XVI. č. 3. s. 183-188.

BENKOVIČ, J. – MARTINOVE, M. 2011. Patologické hráčstvo, odporúčané postupy. In Psychiatrie pro praxi, 2011. ISSN 1803-5272. Roč. XII. č. 4. s. 149-153.

BUSCH, N. F. – RUDDEN, M. – SHAPIRO, T. 2006. Psychodynamická terapia depresií. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2006. 203 s. ISBN 80-88952-32-8.

CICARELLI, M. et al. 2017. Decision making, cognitive distortions and emotional distress: A comparison between pathological gamblers and healthy controls. In Journal of Behavior Therapy and Experimental Psychiatry, 2017. ISSN 0005-7916. Roč. LIV, č. 1. s. 204-210.

CLARK, L. 2010. Decision-making during gambling: an integration of cognitive and psychobiological approaches. In Philosofical transactions of the Royal Society of London. Series B, Biological sciences, 2010. ISSN 0962-8436. Roč. CCCLXV. č. 1538. s. 319-330.

CLARK, L. et al. 2013. Pathological Choice: The Neuroscience of Gambling and Gambling Addiction. In The Journal of Neuroscience, 2013. ISSN 1529-2401. Roč. XXXIII. č. 45. s. 17617-17623.

DE CASTELLA, A. et al. 2011. Problem gambling in People presenting to a public mental health service: Final report. [online]. Melbourne: Department of Justice, 2011. [cit. 2017-05-11]. Dostupné na internete: .

FISCHER, S. – ŠKODA, J. 2009. Sociální patologie. Analýza příčin a možnosti ovlivňovaní závažných sociálně patologických jevů. České Budějovice : Grada Publishing, 2009. 218 s. ISBN 978-80-247-2781-3.

FORTUNE, E. E. - GOODIE, A. S. 2012. Cognitive distortions as a component and treatment focus of pathological gambling: a review. In Psychology of Addictive Behaviors, 2013. ISSN 1939-1501. Roč. XXVI, č. 2. s. 298-310.

GEORGE, S. – MURALI, V. 2005. Pathological gambling: an overview of assessment and tretment. In Advances in Psychiatric Treatment. [online]. 2005, roč. XI. č. 1 [citované 2016-04-11]. p. 450-456. Dostupné na internete: . ISSN 2056-4686.
GOODIE, A. S. – FORTUNE, E. E. 2013. Measuring cognitive distortions in pathological gambling: review and meta-analyses. In Psychology of Addictive Behaviors, 2013. ISSN 1939-1501. Roč. XXVII, č. 3. s. 730-743.

HARTL, P. – HARTLOVÁ, H. 2010. Veľký psychologický slovník. Praha : Portál, 2010. 800 s. ISBN 978-80-7367-686-5.

HRONCOVÁ. J. a kol. 2006. Sociálna patológia pre sociálnych pracovníkov a pedagógov. Banská Bystrica : Pedagogická fakulta UMB, 2006. 252 s. ISBN 80-8083-223-4.

JEŘÁBEK, P. 2008. Psychopatologie závislosti. In KALINA, K. a kol. 2008. Základy klinické adiktologie. Praha : Grada publishing, 2008. 392 s. ISBN 978-80-247-1411-0. s. 53-74.

JOHNSON, E. E. et al. 1998. The Lie/Bet Questionnaire for Screening Pathological Gamblers.: a Follow-up Study. In Psychological Reports, 1998. 1558-691X. Roč. XVIIC. č. 3. s. 1219-1224.

JOHNSON, E. E. et al. 1997. The Lie/Bet Questionnaire for Screening Pathological Gamblers. In Psychological Reports, 1997. ISSN 0033-2941. Roč. LXXX. č. 2. p. 83-88.

KAI-CHING YU, C. – FU, W. 2013. Cognitive distortions and pathological gambling among Chinese youth. In Asia Pacific Journal of Counselling and Psychotherapy, 2014. ISSN 2150-7686. Roč. V. č. 1. s. 62-70.

KAŠČÁKOVÁ, N. 2007. Obranné mechanizmy z psychoanalytického, etologického a evolučno-biologického aspektu. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2007. 137 s. ISBN 80-88952-41-7.

KŘIVOHLAVÝ, J. 2006. Psychologie smysluplnosti existence. Praha : Grada Publishing, 2006. 204 s. ISBN 978-80-247-6659-1.

LEVENSON, H. et al. 2005. Krátka dynamická a interpersonálna psychoterapia. Stručný sprievodca. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2005. s. 174. ISBN 80-88952-22-0.

MATOUŠEK, O. et al. 2013. Encyklopedie sociální práce. Praha : Portál, 2013. 570 s. ISBN 978-80-262-0366-7.

MATHIEU, S. et al. 2017. Gambling Motives: Do They Explain Cognitive Distortions in Male Poker Gamblers? In Journal of Gambling Studies, 2017. ISSN 1573-3602. Roč. XVIIL. č. 1. s. 1-13.

MICHALCZUK, R. et al. 2011. Impulsivity and cognitive distortions in pathological gamblers attending the UK National Problem Gambling Clinic: a preliminary report. In Psychological Medicine, 2011. ISSN 1469-8978. Roč. IXL. č. 12. s. 2625-2635.

MYRSETH, H. – BRUNBOR, G. S. – EIDEM, M. 2010. Differences in cognitive distortions between pathological and non-pathological gamblers with preferences for chance or skill games. In Journal of Gambling Studies, 2010. ISSN 1573-3602. Roč. XXVI. č. 4. s. 561-569.

NEŠPOR, K. et al. 2011. Jak překonat hazard. Prevence, krátka intervence a léčba. Praha : Portál, 2011. 160 s. ISBN 978-80-262-0009-3.

PRAŠKO, J. et al. 2009. Poruchy osobnosti. Praha : Portál, 2009. 359 s. ISBN 978-80-7367-558-5.

PRAŠKO, J. et al. 2007. Kognitivně behaviorální terapie psychických poruch. Praha : Triton, 2007. 1064 s. ISBN 978-80-7254-865-1.

PRUNNER, P. 2013. Gamblerství aneb ztráta svobody. Plzeň : Aleš Čeněk, 2013. 360 s. ISBN 978-80-7380-452-7.

PRUNNER, P. – HRONCOVÁ, J. 2009. Pedagogické a psychologické aspekty patologického hráčstva. 1. Vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, Pedagogická fakulta, Občianske zdrušenie pedagóg, 2009. 239 s. ISBN 978-80-8083-769-3.

ROMO, L. et al. 2016. Cognitive distortions and ADHD in pathological gambling: A national longitudinal case-control cohort study. In Journal of Behavioral Addictions, 2016. ISSN 2063-5303. Roč. V. č. 4. s. 649-657.

SUBRAMANIAM, M. 2017. Cognitive distortions among older adult gamblers in an Asian context. In Plon One, 2017. ISSN 1932-6203. Roč. XII. č. 5. s. 1-15.

ŠERÝ, O. 2001. Patologické hráčství. In Psychiatrie pro praxi, 2001. ISSN 1213-0508. Roč. II. č. 4. s. 161-164.

TISOVIČOVÁ, A. 2007. Poruchy správania a ich klasifikácie. Ružomberok : Katolícka univerzita – pedagogická fakulta, 2007. 114 s. ISBN 978-80-8084-161-4.

TONEATTO, T. 1999. Cognitive psychopathology of problem gambling. In Substanece Use and Misuse, 1999. ISSN 1532-2491. Roč. XXXIV. č. 11. s. 1593-1604.

WALTERS, G. D. – WHITE, T. W. 1989. Thinking Criminal: A Cognitive Model of Lifestyle Criminality. In Criminal Justice Research Bulletin, 1989. ISSN 1030-1046. Roč. IV. č. 4. s. 1-10.

WRIGHT, J. H. – BASCO, M. R. – THASE, M. E. 2008. Učenie sa kognitívno-behaviorálnej terapii. Ilustrovaný sprievodca. Trenčín : Vydavateľstvo F, 2008. s. 319. ISBN 978-80-88952-53-4.

XIAN, H. et al. 2008. Association of cognitive distortions with problem and pathological gambling in adult male twins. In Psychiatry research, 2008. ISSN 0165-1781. Roč. CLX. č. 3. s. 300-307.