Hriechy komunikácie

jún 2 2010

Vedieť vnútorne zvládnuť sebariadenie a dodržiavať naordinovanú sebadisciplínu je jedna vec, ale vedieť sa navonok predať je druhá. Umenie komunikovať sa nedá naučiť zo dňa na deň, ale bez zvládnutia tohto majstrovstva sa nikdy nebude dať povedať ani to, že ste zvládli efektívne riadenie seba samého. Aj tie najnepríjemnejšie veci sa dajú povedať elegantne, štýlovo a zvládnuť hravo, ak sa dokážeme v komunikácii správne orientovať. Následne namiesto rozdeľujúcej konfrontácie môže dochádzať k žiadúcejšej spájajúcej koordinácii, ak sa dokážeme vyhnúť hriechom komunikácie.

I. Umenie komunikovať sa začína čítaním

Často ste určite začuli kompliment, ak niekto vedel dobre tancovať a ľahko sa správať na plese, že je to „lev salónov“. Ak sa chcete stať levom komunikácie, dá sa to, ale treba to cvičiť a starostlivo trénovať. Vhodné je veľa čítať, prednášať, prezentovať, nacvičiť si zvládanie niektorých štandardných (často sa opakujúcich – napríklad pri predstavovaní sa) modelových situácií, naštudovaním bontónu dobrého správania a príslušných etických noriem. Kto veľa číta, má lepšiu slovnú zásobu, pestrejší jazyk a príťažlivejšiu komunikáciu. Doma stačí zvládať svoj materský jazyk – napríklad ľúbozvučnú slovenčinu, v zahraničí je vhodná angličtina.

II. Najčastejšie komunikačné hriechy

Podobne ako pozná náboženstvo tzv. „smrteľné hriechy“, podobne aj komunikácia eviduje niektoré nedostatky, ktoré ju kazia a ktoré nazvala ako „komunikačné hriechy“.
Najtypickejšie z nich sú tieto:

  • Negatívny postoj,
  • Preťaženie,
  • Predsudky,
  • Jednosmerka,
  • Nejednoznačnosť,
  • Zlé načasovanie,
  • Latina.

Viete, že napríklad anglické slovo „Kiss“ znamená okrem bozku aj dôležitý komunikačný princíp?

III. Negatívny postoj, preťaženie a predsudky

Ľudia nemajú radi tých, čo sa mračia, šomrú a na všetkom hľadajú chyby. Radšej majú usmievavých, akčných a aktívnych ľudí. Väčšina nemá rada negatívnu komunikáciu a zlé správy. Pod negatívnou komunikáciou rozumieme pasívnu, vyhýbavú komunikáciu a negatívny postoj. Z praxe vieme a poznáme, že i tá najhoršia, kritická, hrozivá a deprimujúca správa sa prijíma ľahšie, ak ju vie rečník podať prijateľne pozitívnym spôsobom. Napríklad namiesto toho, aby ste povedali podriadenému pracovníkovi, že jeho námet na zlepšenie práce je totálny úbohý a neprijateľný, môžete to povedať tak, že Vás zaujal, ale pomôžete mu ho vylepšiť.

Pod preťažením rozumieme situáciu, že aj keď komunikujete s niekým jeho rečou, ešte stále ho môžete stratiť na polceste, ak ho preťažíte priveľa informáciami alebo príliš komplexnými myšlienkami. Hovorte stručne a jasno. Namiesto zložitých a rozvitých súvetí, komunikujte viac účelne, prakticky a využívajte jednoduché krátke vety. Odborníci nazývajú takýto prístup ako „bozkový princíp“, lebo termín „kiss“ znamená v angličtine bozk. KISS = Keep It Short and Simple, čo znamená v princípe, že treba hovoriť stručne a jednoducho.

Niekedy je vhodné pred kľúčovým rozhovorom presondovať a prezistiť si názor druhej strany na problém, o ktorom máte rokovať. Hovorí sa tomu, že treba vykonať v danom smere povinnú špionáž, aby sme zistili aké stanovisko alebo predbežný názor má druhá strana k veci, o ktorej chceme komunikovať. Treba si tiež priznať, či máte k predmetnej veci predpojatosť alebo predsudky Vy sám. Ak si to úprimne nepriznáte a „podvediete sa“, počúvajúci prestane veľmi rýchlo počúvať, čo mu hovoríte, ak nadobudne podozrenie, že komunikácia má aj skrytú, manipulatívnu rovinu.

IV. Jednosmerka, nejednoznačnosť, zlé načasovanie a latina

Komunikácia nie je len hovorenie, ale aj počúvanie. Prestaňte byť narcisom a vyhýbajte sa jednosmernej komunikácii (napríklad preto, lebo ste tip, ktorý sa mimoriadne páči sám sebe a aj sa rád počúva pri prejavoch a komunikácii voči partnerom). Rovnako dôležité je vedieť niekedy lepšie počúvať, ako hovoriť. Dajte si preto pozor na to, aby ste počas komunikácie aj počúvali a porozumeli potrebám a stanoviskám Vášho partnera.

Ak Vaša správa nie je jasná alebo ak sa dá interpretovať viac ako jedným spôsobom (tzv. alternatívny výklad), bude sa počúvajúci v duchu spytovať, čo ste tým chceli povedať alebo naznačiť. Preto šírte Vaše posolstvo a formulujte Vašu správu tak, aby mala jasný a jednoznačný zmysel.
Pri istom type komunikácie je načasovanie podstatné. Napríklad pochvala by nemala prísť veľmi vzdialená od samotného činu, ktorý chválite, lebo stratí na účinnosti.

Vyjadrovať sa musíte zrozumiteľne, aby to bol jazyk, ktorému počúvajúci dobre rozumie. Napríklad v komunikácii s jednoduchými ľuďmi nepoužívajte veľa cudzích slov, a ak sa Vám zdá, že niečo nie je jasné, aj viackrát to vysvetlite. Počúvajúci, s ktorým komunikujete nesmie mať pocit, že Vaša reč je pre neho nezrozumiteľná latinčina. Práve naopak – mal by mať hrejivý pocit, že hovoríte presne v reči jeho kmeňa, ktorej rozumie perfektne.

Nemôžete teda používať svoj jazyk a svoj spôsob myslenia počúvajúceho. Ak chcete komunikovať efektívne, potrebujete poznať stupeň vzdelania a kultúrne pozadie toho, s kým komunikujete.

Záver:

Ak nechcete platiť za drahé kurzy jazykovej zručnosti, tak sa držte aj v oblasti komunikácie sedliackeho rozumu, t.j. hovoriť – jasne, stručne, krátko, zrozumiteľne, taktne a obozretne. Naviac primeraným štýlom (formou i obsahom), ktoré počúvajúcemu jednotlivcovi alebo publiku vyhovuje. A okrem toho stojí za to aj trénovať schopnosť vedieť dobre počúvať.
Ak sa nenaučíte dobre komunikovať, ťažko zvládnete sebariadenie, už vôbec nie riadenie iných, nebudete vedieť ani dobre predať sám (a) seba napríklad pri hľadaní novej práce alebo pri použití najvhodnejších argumentov ako požiadať o zvýšenie platu v terajšej práci.

O autorovi:
Ing. Emil Burák, PhD., 46 r., vzdelávač a ekonóm s rôznymi skúsenosťami (napr. 10 rokov ako topmanažér – v privátnom i štátnom sektore, daňový odborník, bývalý bankár, analytik, projektový manažér, poradca) a autor (finančno-daňový expert, lektor manažérskych kurzov pre podnikateľov, vysokoškolský učiteľ) 10 monografií a vyše 1000 odborných článkov k ekonomickej a poradenskej tematike doma i v zahraničí.