Dôverník v sociálnych službách ako podporná osoba prijímateľa

Do zákona o sociálnych službách bol zakomponovaný inštitút dôverníka od 1. júla 2021. U poskytovateľov sociálnych služieb však vyvolal zmiešané alebo skôr negatívne reakcie typu: „Zasa nejaký výmysel od stola (podobne ako kľúčový pracovník)... Ide o zbytočnosť... Aj tak dôverníka nebudú chcieť prijímatelia...“ Výsledkom bolo nezriedka strohé informovanie a vytvorenie formuláru o tom, že „prijímateľ sociálnej služby nemá záujem o dôverníka“. Od novembra 2022 bol posilnený inštitút dôverníka aj cez štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby, nakoľko sa tento stal jedným z kritérií procedurálnych štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby, konkrétne ho nájdeme v kritériu 1.15. V článku sa budeme snažiť o zodpovedanie viacerých otázok týkajúcich sa dôverníka v sociálnych službách s cieľom, aby bol tento inštitút prijímaný ako zmysluplná podpora prijímateľov sociálnych služieb poskytovaných pobytovou formou.

Odkiaľ sa vzal inštitút dôverníka?

1. Slovenská legislatíva pozná dôverníka v trestnom konaní, konkrétne v Trestnom poriadku (§ 48a, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.). Ide o právo poškodenej osoby, aby ho na úkony trestného konania sprevádzal dôverník. Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si poškodený zvolí, ale nemôže ísť o osobu, ktorá má v trestnom konaní postavenie sudcu, prokurátora, obvineného, obhajcu, svedka, znalca alebo tlmočníka (čiže ide o osobu „mimo trestného konania“). Účelom voľby dôverníka poškodenou osobou v trestnom konaní je poskytovanie pomoci, najmä psychickej podpory. Dôverník môže byť zároveň splnomocnencom poškodeného. O skutočnostiach, o ktorých sa dôverník dozvedel v priebehu trestného konania, je dôverník povinný zachovávať mlčanlivosť.
2. V medzinárodnej perspektíve sa v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN, 2006) pojednáva o primeraných a účinných opatreniach na zabezpečenie rovnakého práva osôb so zdravotným postihnutím vlastniť alebo dediť majetok, spravovať svoje finančné záležitosti a mať rovnaký prístup k bankovým pôžičkám, hypotékam a iným formám finančného úverovania a zabezpečia, aby osoby so zdravotný postihnutím neboli svojvoľne zbavené svojho majetku (por. čl. 12). Okrem toho je dôležité zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím na rovnakom základe s ostatnými využívali právo na slobodu a osobnú bezpečnosť (por. čl. 14). Dokument Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit (WHO, 2012) uvádza štandard 3.3 podľa ktorého užívatelia služieb môžu uplatňovať spôsobilosť na právne úkony a je im poskytnutá podpora, ktorú môžu potrebovať pri spôsobilosti na právne úkony. K nemu patria aj nasledovné kritériá:
   3.3.4.Užívatelia služieb môžu nominovať podpornú osobu alebo sieť (podporných) osôb podľa vlastného slobodného výberu a konzultovať s nimi svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach. Vybrané osoby budú uznané zamestnancami (zariadenia).
   3.3.5. Zamestnanci (zariadenia) rešpektujú autoritu nominovanej podpornej osoby alebo siete (podporných) osôb tak, aby užívatelia služieb boli podporovaní pri komunikovaní vlastných rozhodnutí.
   3.3.7 Ak užívateľ služby nemá žiadnu podpornú osobu alebo sieť (podporných) osôb a želá si takú osobu stanoviť, tak mu zariadenie pomôže získať príslušnú podporu.
3. Od 1. júla 2021 patria medzi práva prijímateľa sociálnej služby aj právo na určenie dôverníka (zákon č. 218/2021 Z. z.). Ustanovenia ohľadom dôverníka v sociálnych službách sú v nasledovnom paragrafovom znení zákona o sociálnych službách: § 6 ods. 3 písm. a), d), ods. 6; § 10 ods. 6 písm. b); § 74 ods. 15 písm. b), ods. 16 písm. b; § 94c ods. 1 písm. i), ods. 2 písm. l).

Z hľadiska zákona o sociálnych službách jestvujú tri podmienky pre dôverníka (§ 6 ods. 3. písm. d):
- musí ísť o fyzickú osobu (teda nejde o právnu osobu),
- písomný súhlas fyzickej osoby,
- spôsobilosť fyzickej osoby na právne úkony.

Explicitne je v zákone uvedené, že „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka“ (podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka). To znamená, že v prípade, ak bol prijímateľ súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a má ustanoveného opatrovníka, opatrovník nemôže zasahovať do rozhodovania prijímateľa pri určení dôverníka. To znamená, že súhlas opatrovníka, ktorý má chrániť záujmy prijímateľa, sa na rozdiel od iných rozhodnutí a činností týkajúcich sa prijímateľa nevyžaduje pri určení dôverníka.

Pre prijímateľa sociálnej služby v súvislosti s určením dôverníka vyplývajú nasledovné povinnosti vzhľadom na poskytovateľa sociálnej služby (§ 6 ods. 6 zákona o sociálnych službách):
- bezodkladne mu oznámiť osobné údaje dôverníka, konkrétne

1. meno, priezvisko a titul,
2. adresa trvalého alebo prechodného pobytu,
3. rodné číslo, ak je pridelené, a dátum narodenia,
4. telefónne číslo a elektronická adresa,

- po určení dôverníka doručiť kópiu písomného súhlasu fyzickej osoby s určením za dôverníka,
- oznámiť vyššie uvedené zmeny údajov a skutočností.

Pre poskytovateľa sociálnej služby jestvujú vzhľadom na dôverníka nasledovné zákonné povinnosti:
- oznámiť použitie prostriedkov obmedzenia bezodkladne a každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby vrátane údajov uvedených v registri obmedzení do ôsmich dní po použití prostriedkov obmedzenia dôverníkovi prijímateľa sociálnej služby (§ 10 ods. 6 písm. b) zákona o sociálnych službách);
- pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa § 74 odseku 14 doručiť do vlastných rúk kópiu výpovede, s uvedením dôvodu výpovede, dôverníkovi (§ 74 ods. 15 písm. b) zákona o sociálnych službách); čo je jednou z podmienok jednostranného vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (§ 74 ods. 16 písm. b) zákona o sociálnych službách);
- spracovať osobné údaje o dôverníkovi (§ 94c ods. ods. 2 písm. l; ods. 1 písm. i).

Aký je rozdiel medzi „slovenským dôverníkom“ a „podpornou osobou“ podľa WHO?

Východiskom pre aktuálne platné štandardy kvality boli práve štandardy WHO QualityRights Tool Kitu. V súvislosti s kritériom 1.15 upozorňujeme na terminologické rozdiely medzi pôvodným anglickým textom a slovenským prekladom prijatým do zákona o sociálnych službách. Vzhľadom na zariadenia sociálnych služieb ako aj zdravotnícke zariadenia, rešpektujúc princípy subsidiarity (náhradnej pomoci) a participácie (spoluúčasti), majú mať užívatelia takýchto služieb možnosť:
1. vybrať si jednu PODPORNÚ OSOBU (support person) alebo SIEŤ OSÔB (network of people). Táto prijímateľom sociálnej služby vybraná podporná osoba je v zákone o sociálnych službách (nie príliš adekvátne vzhľadom na preklad) nazvaná DÔVERNÍK a v štandardoch kvality DÔVERNÁ OSOBA. Zákon pritom používa len jednotné číslo, čo však nevylučuje, že daný klient nemôže mať viacero podporných osôb.
2. Vzhľadom na užívateľa služieb WHO QualityRights Tool Kit kladie dôraz na jeho
- slobodný a vlastný výber podpornej osoby alebo siete osôb;
- podporované rozhodovanie;
- podporu v prípade, že on sám takúto osobu nemá, ale želá si podpornú osobu stanoviť;
3. vzhľadom na poskytovateľa (sociálnych a zdravotných) služieb je dôraz WHO QualityRights Tool Kitu kladený na:
- uznanie klientom slobodne vybranej podpornej osoby alebo siete osôb,
- rešpektovanie jej autority,
- podporu pri komunikácii vlastných rozhodnutí užívateľa služieb,
- umožnenie konzultovania vlastných rozhodnutí užívateľa služieb s podpornou osobou alebo sieťou osôb,
- identifikovanie želania klienta ohľadom podpornej osoby, ak ju sám nemá,
- poskytnutie pomoci pri získaní podpory v stanovení podpornej osoby, ak ju sám nemá.
Štandard kvality preberá text s tým, že vynecháva prípady, keď prijímateľ sociálnej služby nemá vlastnú podpornú osobu (čo však neznamená, že poskytovateľ sociálnej služby mu nemá pomáhať pri hľadaná takejto vhodnej osoby, ak si to bude želať). Okrem toho je v slovenskom texte štandardu uvedené „aby boli rozhodnutia prijímateľa sociálnej služby efektívne komunikované a realizované.“
4. vzhľadom na predmet (obsah) podpory WHO QualityRights Tool Kit uvádza konzultovanie v rámci podpory pri rozhodovaní resp. podporované rozhodovanie (supported decision-making) najmä vzhľadom na:
- starostlivosť,
- liečbu,
- osobné záležitosti,
- právne záležitosti,
- finančné záležitosti,
- iné ...

Štandard kvality vynecháva oblasť liečby (čo však neznamená, že táto oblasť nemôže byť predmetom konzultácie s dôvernou osobou) a konkretizuje slobodné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby.

Obsahový rozdiel medzi chápaním „podpornej osoby“ podľa WHO QualityRights Tool Kitu a „dôverníkom“ v zákone o sociálnych službách z historického hľadiska ovplyvnili východiskové skutočnosti smerujúce k zmene legislatívy v roku 2021, tak ako ich predstavili prekladatelia novely zákona: ¹

• podnety a nedostatky od prijímateľov sociálnych služieb pobytovej formy alebo ich príbuzných upozorňujúce na nevhodné zaobchádzanie s prijímateľmi sociálnych služieb zo strany zamestnancov zariadení sociálnych služieb (z tohto vznikla potreba „nezávislej externej“ podpory osoby vzhľadom na pobytové sociálne služby);
• zistenia, podnety, nedostatky (102 zistení v roku 2020) Úradu Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím riešené poučením o správnom postupe, poradenstvom či postúpením podnetu na políciu alebo prokuratúru (40 z nich),
• zneužívanie funkcie opatrovníka, konflikt záujmov, zariadenia uzatvárali v mene prijímateľov sociálnych služieb životné poistenie, ktoré malo byť po ich smrti vyplatené im alebo v mene prijímateľa sociálnych služieb podpisovali zmluvy sami so sebou (súdom ustanovený opatrovník nezriedka nebola osoba slobodne vybraná prijímateľom sociálnej služby, k tomu pozri § 6 ods. 3. písm. d) zákona o sociálnych službách),
• zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu prináša „trhový tlak" na uvoľnenie miest, následné vypovedanie zmluvy prijímateľovi sociálnej služby z dôvodu „hrubého porušovania dobrých mravov“ s cieľom „zbaviť sa prijímateľa sociálnych služieb, uvoľnenia miesta pre iných“ (pozri § 74 ods. 15 písm. b), ods. 16 písm. b) zákona o sociálnych službách);
• neopodstatnené používanie obmedzujúcich prostriedkov (pozri § 10 ods. 6 písm. b zákona o sociálnych službách);
• zabraňovanie kontaktov prijímateľa s rodinou.

Na aké druhy a formy sociálnej služby sa vzťahuje inštitút dôverníka?
Právo na určenie dôverníka sa podľa § 6 ods. 3 zákona o sociálnych službách vzťahuje len na prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, teda nevzťahuje sa na terénne sociálne služby. K 1.15 štandardov kvality sa nevzťahuje na sociálne služby poskytované ambulantnou formou a nasledovné druhy sociálnych služieb:

• nízkoprahová sociálna služba pre deti a rodinu (§ 28),
• opatrovateľská služba (§ 41),
• prepravná služba (§ 42),
• sprievodcovská služba a predčitateľská služba (§ 43),
• tlmočnícka služba (§ 44),
• sprostredkovanie tlmočníckej služby (§ 45),
• sprostredkovanie osobnej asistencie (§ 46),
• požičiavanie pomôcok (§ 47),
• monitorovanie a signalizácia potreby pomoci (§ 52),
• krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom komunikačných technológií (§ 53),
• odľahčovacia služba (§ 54),
• pomoc pri výkone opatrovníckych práv a povinností (§ 55),
• denné centrum (§ 56),
• podpora samostatného bývania (§ 57),
• jedáleň (§ 58),
• práčovňa (§ 59),
• stredisko osobnej hygieny (§ 60).

Ako komunikovať s prijímateľmi sociálnej služby ohľadom práva na určenie dôverníka?
Už pri komunikácii so žiadateľom o sociálnu službu je vhodné v rámci sociálneho poradenstva stručne informovať o práve na určenie dôvernej osoby. Táto komunikácia môže byť konkrétnejšia a podrobnejšia v rámci sociálneho poradenstva poskytovaného prijímateľom sociálnej služby v rámci ich adaptačného procesu. Zodpovednou osobou za komunikovanie práva na dôverníka by mal byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce, ktorý vykonáva sociálne poradenstvo. Vhodné je v poradenskom rozhovore zamerať sa na konkrétne témy v tejto komunikácii s prijímateľom sociálnej služby, ako aj osobou, ktorá môže byť potenciálnym dôverníkom pre klienta:

• Vysvetlenie označenia „dôverník“ : Ide o klientom slobodne vybranú „dôvernú osobu“, teda blízku vzťahovú osobu, ktorá ho podporuje, ktorej dôveruje a s ktorou môže podľa potreby konzultovať osobné, finančné, právne záležitosti, ako aj záležitosti v spojitosti s poskytovaním sociálnej služby.
• Kto všetko môže byť „dôverníkom“?
  - môže ísť o rodiča (otec, matka), dieťa (syn, dcéra), manžela, manželku a ostatných príbuzných (vnuk, vnučka, strýko, teta, synovec, neter a pod.). Takáto osoba sa v praxi sociálnych služieb často nazýva „kontaktnou osobou“ , čím môže nastať aj prepojenie s právom prijímateľa sociálnej služby na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov (§ 6 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnych službách);
  - môže ísť o partnera alebo partnerku prijímateľa sociálnej služby;
  - môže ísť o osobu, ktorá je zároveň súdom ustanoveným opatrovníkom u osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony. Tuná treba zdôrazniť, že dôverníkom nemusí byť opatrovník a právo na určenie dôverníka nevyžaduje prejav vôle vo forme právneho úkonu;
  - môže ísť o priateľa, známeho prijímateľa sociálnej služby alebo inú osobu, ktorej dôveruje, ktorá ho podporuje a bude s touto rolou súhlasiť.
• Môže byť akákoľvek osoba dôverníkom? – zákon o sociálnych službách vyžaduje, aby išlo o osobu spôsobilú na právne úkony a jej slobodné vyjadrenie súhlasu s určením za dôverníka. Iné osoby zákon výslovne nezakazuje. Potenciálnym konfliktom záujmov môžu byť prípady, ak by prijímateľ sociálnej služby oslovil zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, aby bol jeho dôverníkom (najmä v prípadoch, keď ide o dlhodobý pobyt v sociálnej službe). Konflikt záujmu zamestnanca môže byť najmä vzhľadom na lojalitu voči zamestnávateľovi vs. záujmom prijímateľa – tieto nemusia byť vždy v súlade, najmä v prípadoch jednostrannej výpovede zmluvy zo strany poskytovateľa, ďalej pri použití obmedzujúcich prostriedkoch, kde by sa mohol daný pracovník ocitnúť aj v roli osoby používajúcej obmedzenia a zároveň osoby, ktorá má byť oboznámená o použití obmedzenia; ďalej pri konfliktoch medzi viacerými prijímateľmi jestvuje nebezpečenstvo neobjektívneho stránenia jednej osobe a pod. V prípadoch, keď by prijímateľ chcel osloviť pracovníka, aby sa stal jeho dôverníkom, odporúčame skôr využitie role kľúčového pracovníka a komunikáciu s prijímateľom, že daný pracovník ho môže naďalej podporovať v roli kľúčového pracovníka.
• Môže mať prijímateľ sociálnej služby viacej dôverníkov? Prijímateľ môže mať viac podporných osôb podľa vlastného výberu a uváženia, avšak z hľadiska zákona o sociálnych službách sa „dôverníkom“ chápe jedna osoba vzhľadom na ktorú má poskytovateľ sociálnej služby osobité povinnosti. Preto by bolo vhodné, aby spomedzi jeho podporných osôb („kontaktných osôb“) požiadal jednu osobu, ktorá bude v roli dôverníka.
• Čo sa vyžaduje a očakáva od dôverníka? Okrem poskytnutia slobodného súhlasu a vybraných osobných údajov, v zásade dôverník nemá zákonom vymedzené povinností. Očakáva sa skôr od neho:
  • všeobecná podpora osoby, ktorej je dôvernou osobou;
  • podpora osoby, ktorej je dôverníkom, v uplatňovaní spôsobilosti na právne úkony;
  • podpora osobe, ktorej je dôverníkom, v rozhodovaní (napr. o jeho osobných, právnych, finančných, zdravotných a ďalších záležitostiach) a realizácii jeho rozhodnutí;
  • spolupráca s poskytovateľom sociálnej služby v osobitých prípadoch (napr. pri použití prostriedkov obmedzenia, pri jednostrannom vypovedaní zmluvy a pod.).
• Jestvuje povinnosť pre prijímateľa zvoliť si dôverníka?
  Podľa zákona o sociálnych službách ide o právo, nie povinnosť.
• Môže si prijímateľ zmeniť dôverníka?
  V zásade áno, avšak o tej skutočnosti je povinný bezodkladne informovať poskytovateľa sociálnych služieb.
• Môže dôverník „vziať späť“ súhlas s určením za dôverníka?
  Áno, môže tak urobiť kedykoľvek. Nakoľko dal súhlas písomne, odporúčame aj v takomto prípade použiť písomnú formu.

Prijímateľ sociálnej služby by nemal byť tlačený z časového hľadiska k voľbe dôverníka, avšak v prípade, ak na toto právo nereaguje, je vhodná opätovná komunikácia ohľadom určenia dôvernej osoby. Nakoľko Dohovor zdôrazňuje v rámci práva rovnosti pred zákonom umožniť aj osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, malo by ísť o povinnosť poskytovateľa sociálnej služby toto právo naplniť. Dôležité je, aby každá komunikácia ohľadom práva na určenie dôvernej osoby bola pre prijímateľa efektívna, zrozumiteľná a podporovaná. To môže v niektorých prípadoch znamenať aj podporovanie komunikácie s osobou, ktorú si prijímateľ chce zvoliť za dôverníka, vrátane podpory v oblastiach, ktoré sú podľa zákona o sociálnych službách povinnosťami prijímateľa, najmä ohľadom oznámenia osobných údajov dôverníka (pozri nižšie ohľadom formulára „súhlas dôverníka“). Vzhľadom na prijímateľov sociálnej služby, ktorí neboli v rámci dlhoročnéhe užívania sociálnych služieb zvyknutý na rolu dôvernej osoby, je okrem toho dôležité vysvetliť rozdiel a/alebo vzťah medzi:

• kľúčovým pracovníkom (vnútri poskytovanej sociálnej služby slobodne vybraným spomedzi zamestnancov) a dôverníkom („zvonku“ poskytovanej sociálnej služby slobodne vybraným z ľudí, ktorí ho podporujú, ku ktorým má dôveru);
• opatrovníkom a dôverníkom (môže, ale nemusí ísť o tú istú osobu, dôležité je pri opatrovníkovi rozhodnutie súdu, pri dôverníkovi slobodné rozhodnutie prijímateľa);
• „kontaktnou osobou“ a dôverníkom (môže, ale nemusí ísť o tú istú osobu, napr. kontaktnou osobou je dcéra, ale dôverníkom partnerka).

Akú dokumentáciu viesť k dôverníkovi?

Právo na určenie dôvernej osoby resp. dôverníka môže byť súčasťou interného dokumentu, v ktorom poskytovateľ sociálnej služby deklaruje rešpektovanie ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby (napr. internej smernice, procesu, domáceho poriadku a pod.). Samotné informovanie prijímateľa sociálnej služby o práve na určenie dôvernej osoby môže byť integrálnou súčasťou procesu sociálneho poradenstva v rámci poskytovania sociálnej služby (pozri kritérium 1.4 štandardov kvality). Alternatívou je stručný interný predpis alebo proces zameraný na inštitút dôverníka.

Napriek tomu, že podľa zákona o sociálnych službách je povinnosťou prijímateľa sociálnej služby oznámiť osobné údaje ním vybraného dôverníka poskytovateľovi sociálnej služby, nápomocným mu môže byť jednoduchý písomný formulár, napr. „súhlas dôverníka“ alebo „súhlas fyzickej osoby s určením za dôverníka“, ktorého súčasťou budú aj zákonom požadované osobné údaje. ²Tento súhlas môže byť súčasťou osobného spisu klienta.

Akých chýb sa v súvislosti s dôverníkom vyvarovať?

• Ignorovanie práva na určenie dôverníka (nekomunikovanie o tomto práve);
• chápanie dôverníka ako neprijateľného „kritika poskytovateľa sociálnych služieb“,
• formalizované informovanie o inštitúte dôverníka (napr. len formou veľkých „komunitných stretnutí“);
• nepodporovanie prijímateľov sociálnej služby k určeniu dôvernej osoby;
• nerozlišovanie medzi právnym zastupovaním súdom ustanoveným opatrovníkom a úlohou dôverníka vzhľadom na podporu prijímateľa sociálnej služby v oblastiach dotýkajúcich sa podpory jeho rozhodovania o svojich osobných, právnych, finančných, zdravotných a ďalších záležitostiach;
• nerozlišovanie medzi dôverníkom a kľúčovým pracovníkom;
• nútenie k výberu dôverníka (ide o právo, nie povinnosť, výber dôvernej osoby musí byť slobodným výberom);
• chýbajúci súhlas fyzickej osoby s určením za dôverníka.

DESATORO prínosu dôverníka pre prijímateľa sociálnej služby

Dôverník ako slobodne zvolená osoba prijímateľa sociálnej služby môže mať pre neho viacero prínosov v oblasti podpory alebo prevencie:

1. Poskytuje mu pomoc a psychickú podporu.
2. Podporuje ho pri efektívnom komunikovaní a realizácii vlastných rozhodnutí, teda napomáha k jeho podporovanému rozhodovaniu.
3. Podporuje ho v uplatňovaní práva na spôsobilosť na právne úkony.
4. Môže s ním konzultovať svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach.
5. Môže s ním konzultovať vlastné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby.
6. Ako osoba mimo zariadenia sociálnych služieb napomáha k prevencii zlého zaobchádzania.
7. Napomáha k prevencii neopodstatneného používania obmedzujúcich prostriedkov pri poskytovaní sociálnej služby.
8. Ako slobodne zvolená osoba môže napomáhať v prevencii zneužívania role súdom ustanoveného opatrovníka.
9. Napomáha k prevencii zneužívania jednostranného vypovedania zmluvy poskytovateľom sociálnej služby.
10. Napomáha mu pri hľadaní primeranej sociálnej služby alebo podpory vypovedaní zmluvy poskytovateľom sociálnej služby v súlade so zákonom.

Autor: prof. PhDr. ThDr. Andrej Mátel, PhD.

Zoznam použitej literatúry

MPSVaR SR. 2021. Dôvodová správa k zákonu č. 218/2021.

Organizácia Spojených národov. 2006. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. A/RES/61/106. New York: OSN.

World Health Organization. 2011. WHO QualityRights Tool Kit. Geneva: WHO.

Zákon č. 301/2005 Z. z. trestný poriadok.

Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

¹Por. Dôvodová správa k zákonu č. 218/2021v Z. z. Kurzívou sú doplnené komentáre.
²Por. napr. https://zssipel.sk/wp-content/uploads/2023/02/Institut-dovernika-suhlas.pdf [3]