Alternative nutrition in the treatment of cancer patients
Abstrakt: Alternatívna výživa zahrňuje široké spektrum spôsobov stravovania, ktoré sa líši od nášho bežného alebo odborníkmi odporúčaného stravovania. Čím je užšie spektrum „povolených“ potravín v konkrétnej výžive/diéte, tím je daný alternatívny smer v podpornej liečbe onkologicky chorého menej vhodný. Aj v príspevku sa venujeme najčastejším alternatívnym diétam alebo spôsobom stravovania. Prezentujeme benefity niektorých spôsobov stravovania v prevencii onkologických ochorení, ale aj riziká, ktoré uvedený typ výživy v komplexnej liečbe pacienta predstavuje. Ponúkneme údaje z vedeckých a odborných článkov k vybraným diétam - ketogénna/nízkosacharidová, Gersonova, Budwigovej diéta, Breussová diéta, ale aj k alternatívnym spôsobom stravovania vegánstvo, vegetariánstvo, makrobiotika a i. Prostredníctvom kombinácie kvalitatívnych a kvantitatívnych metód - analýza zdravotných záznamov, rozhovor s pacientmi, prípadové štúdie prezentujeme údaje o najčastejšie využívaných diétach onkologicky chorých v klinickej praxi. Na prípadových štúdiách demonštrujeme vplyv alternatívnej výživy na kvalitu života onkologicky chorého a jej dopad na zvládanie nežiaducich účinkov liečby.
Príspevok je súčasťou výsledkov projektu KEGA 009 KU - 4/2022. Výskum bol schválený etickou komisiou Ústrednej vojenskej nemocnice SNP Ružomberok-FN 14.9.2022.
Kľúčové slová: Alternatívna výživa. Liečba onkologických ochorení. Nutričná terapia. Onkologický pacient. Pozitíva a negatíva alternatívnej výživy. Projekt KEGA
Abstract: Alternative nutrition includes a wide range of ways of eating that differ from our usual or expertly recommended diet. The narrower the spectrum of "allowed" foods in a specific nutrition/diet, the less suitable is the given alternative direction in the supportive treatment of an oncological patient. In the post, we also deal with the most common alternative diets or ways of eating. We present the benefits of certain types of diet in the prevention of oncological diseases, but also the risks that the mentioned type of nutrition represents in the complex treatment of the patient. We offer analyzed data from scientific and professional articles on selected diets - ketogenic/low-carbohydrate, Gerson, Budwig diet, Breuss diet, but also on alternative ways of eating, veganism, vegetarianism, macrobiotics, etc. Through a combination of qualitative and quantitative methods - analysis of medical records, interviews with patients, case studies, we present data on the most commonly used diets of cancer patients in clinical practice. In case studies, we demonstrate the impact of alternative nutrition on the quality of life of cancer patients and its impact on managing the sides effects of treatment.
The contribution is part of the results of the project KEGA 009 KU - 4/2022. The research was approved by the ethics committee of the Central Military Hospital SNP Ružomberok-FH on September 14, 2022.
Keywords: Alternative nutrition. Treatment of oncological diseases. Oncological patient. Nutritional therapy. Positives and negatives of alternative nutrition. The KEGA project
Úvod
Onkologické ochorenie je spojené s intenzívnym rastom a rýchlym množením nádorových buniek, v dôsledku čoho sa zvyšujú nároky na prísun výživných látok a energie(Vokurka, 2022). V súvislosti s ochorením zároveň dochádza k zmenám pri trávení, vstrebávaní a využívaní živín. Závažné ochorenie a náročná liečba (chemoterapia, rádioterapia, operácia) spôsobuje rozmanité tráviace problémy, čo prispieva k nedostatočnej výžive pacienta - malnutrícii (Arends, 2017). Nedostatočná výživa onkologických pacientov predstavuje komplexný problém, postihujúci viacero orgánov a orgánových systémov v ľudskom tele (Zhang, 2021). Z uvedených faktov vyplýva, že samozrejmou súčasťou protinádorovej liečby je snaha o udržanie primeraného nutričného stavu. U chorých s nutričným rizikom je indikovaná výživná diéta obohatená o bielkoviny a koncentrovanú energiu, čo vo väčšine prípadov znamená i zvýšený príjem tukov (ESPEN, 2021, Voleková, 2012). Často je nevyhnutné zrušiť aj nevhodné diétne obmedzenia a spôsob stravovania, ku ktorým patrí i alternatívna výživa.
Alternatívna výživa
Alternatívna výživa zahrňuje široké spektrum spôsobov stravovania, ktoré sa líši od nášho bežného alebo odborníkmi odporúčaného stravovania (Kohout, 2022). Jednotlivé stravovacie postupy môžu byť viac či menej vedecky odôvodnené. Preto je treba k diétnym opatreniam pristupovať uvážlivo a ideálne v spolupráci s odborníkom na nutríciu, ktorý posúdi riziká, prípadne doplní potravinové doplnky alebo s ošetrujúcim lekárom.
Alternatívne a moderné výživové trendy
K najčastejším alternatívnym spôsobom stravovania v súčasnosti, predovšetkým u populácie mladší a stredný dospelý vek, patria:
- Vegetariánska a vegánska strava
- Makrobiotická strava
- Raw (surová) strava
- Paleolická strava
- Nízkosacharidová strava
- Organická strava
- Delená strava
- Diéta podľa krvných skupín
Alternatívna výživa a onkologické ochorenie
Závažné nádorové ochorenie a skutočnosť, že štandardná protinádorová liečba nemusí mať dostatočný účinok, má za následok, že pacienti a ich blízki hľadajú alternatívne spôsoby liečby a rôzne špeciálne diéty (Erickson, 2018, Baier, 2021). Za posledné desaťročia bolo vypracovaných veľa alternatívnych dietetických postupov. No napriek tomu, že ich zástancovia udávajú množstvo jednotlivých prípadov úspešného vyliečenia, nebolo vedecky preukázané, že by mohli viesť k uzdraveniu alebo zlepšeniu stavu nádorového ochorenia.
Najznámejšie alternatívne dietetické postupy
K najznámejším spôsobom výživy, prípadne k odporúčaným diétam patria:
a) Makrobiotická strava
Makrobiotická strava je primárne vegetariánska. Základ tvorí príjem obilnín, strukovín, zeleniny, ovocia a produktov z morských rias. Zo stravy je vylúčené mäso, s výnimkou malého množstva rybacieho mäsa, živočíšne tuky, mlieko a mliečne výrobky, tropické ovocie, cukor, med a všetky sirupy. Pri makrobiotickej strave sa odporúča jesť dva až trikrát denne a prestať jesť ešte pred pocitom nasýtenia. Strava sa pripravuje vždy čerstvá (Manková, Vozárová, 2023, Hubner, 2014).
Nevýhody: veľký objem stravy a nízky energetický obsah plnohodnotných bielkovín, niektorých vitamínov, stopových prvkov a minerálnych látok. V strave chýba vitamín B12, D a vápnik. Správne nastaviť stravu je náročné na čas a komplikované ju vyvážiť nutrične.
V podpornej liečbe onkologicky chorých rovnako neboli zistené žiadne vedecké dôkazy, že by bola vhodným spôsobom stravovania pre túto skupinu pacientov. Neexistujú dôkazy, že by mohla pomôcť predchádzať rakovine alebo ju vyliečiť (Kohout et al, 2022).
b) Vegetariánska strava
Pri vegetariánskom spôsobe stravovania ide o príjem bezmäsitej stravy. Vhodne zložená strava má obsahovať celozrnné obilniny, zeleninu, strukoviny, ovocie, kvalitné oleje - olivový, repkový. Vylúčené sú z nej vnútornosti, kaviár, želatína. Výnimkou sú mlieko, syry, jogurty a vajcia. Obmedzuje sa príjem sladkostí a potravín s vysokým obsahom tuku (Vokurka a kol., 2022).
Benefit stravy - je dokázané, že dodržiavanie uvedených spôsobov stravovania znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení (KVS), vznik náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP), Diabetes mellitus (DM) II typu a niektorých onkologických ochorení. Nefunguje však ako úplná prevencia.
Existujú určité dôkazy, že konzumácia potravín obsahujúcich sóju a vlákninu môže znížiť riziko recidívy rakoviny prsníka. Dôležité je však, aby ľudia, ktorí vyznávajú niektorý z vegetariánskych smerov, by mali mať vedomosti o vhodnom zložení svojho jedálneho lístku a poznať rizikové faktory nedostatku niektorých významných látok (vitamíny, minerály) pre organizmus (Kohout et al., 2022).
Negatíva - chýbajú živočíšne bielkoviny, nedostatočný je i príjem vitamínu D, K a B12. V strave je i nedostatok minerálov hlavne selénu, železa, vápnika.
c) Vegánska strava
Strava bez potravín živočíšneho pôvodu - mäsa, mliečnych výrobkov, vajec. Spôsob stravovania i životný štýl je v súčasnosti veľmi populárny. Samotný pojem "vegán" vznikol už v roku 1944.
Benefitom stravy je vyšší obsah vlákniny, nižší obsah cholesterolu a solí. Strava znižuje riziko KVS, DM II, pomáha pri chudnutí (Manková, Vozárová, 2023, Zlatohlávek, 2016).
Údaje z vedeckých štúdií o strave a dlhodobom zdraví sú zmiešaná, neexistujú totiž štúdie, ktoré by dlhodobo sledovali vyznávačov tohto životného štýlu a spôsobu stravovania. Prínosom môže byť, ale fakt, že ľudia venujú viac pozornosti svojmu zdraviu a stravovanie doplňujú i vhodným štýlom života (pohyb, vyhýbanie sa návykovým látkam a pod.) (Kohout et al, 2022, Manková, Vozárová, 2023).
Negatíva - neposkytuje dostatok živín, hlavne Ca, B12, omega-3 mastné kyseliny. Vegánske výrobky môžu obsahovať veľa stabilizátorov a prísad. Vysoký príjem rastlinnej vlákniny môže v ranom štádiu onkologických ochorení viesť k pocitu sýtosti alebo ku gastrointestinálnym ťažkostiam (Paulová, 2021).
Strava nie je vhodná pri zvýšenej záťaži organizmu. Neodporúča sa u detí, tehotných a dojčiacich žien, starších ľudí. U pacientov s onkologickým ochorením vzhľadom k potrebe plnohodnotných bielkovín sa tiež neodporúča (Šachlová, 2016).
d) Alkalická/zásaditá strava
Teória tejto diéty spočíva v tom, že kyslé prostredie tela podporuje choroby ako rakovina a zásadité prostredie prispieva k dobrému zdraviu. Diéta sa stala veľmi populárnou v médiách, ale všetky štúdie, ktoré uvádzali tieto výsledky, boli vykonané v laboratórnych podmienkach (Baier, 2021).
Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že dodržiavanie zásaditej stravy znižuje riziko rakoviny alebo chráni pred rakovinou. Dodržiavanie zásaditej stravy (pri ktorej sa často nekonzumuje mäso a mliečne výrobky) nezmení pH krvi ani žiadneho iného orgánu. Dodržiavanie tohto typu reštriktívnej diéty môže prispieť k zníženiu hmotnosti a viesť k nedostatočnému príjmu mnohých živín vrátane vápnika, vitamínu D, vitamínu B12 a bielkovín, čo môže mať negatívny vplyv na celkový stav pacienta a liečbu. Aj keď diéta zmení pH moču je dôležité poznamenať, že alkalické prostredie môže interferovať s účinnosťou chemoterapie (Kohout, et al, 2022, Šachlova, 2016).
e) Gersonova diéta
Je založená na snahe podporiť zníženú obranyschopnosť a uľahčiť odvod toxických produktov
nádorových buniek z tela. Základom je vysoký obsah draslíka a nízky obsah sodíka v strave s obmedzením bielkovín a vylúčením tukov. Zo stravy sú celkom vylúčené - soľ, olej, orechy, kandizované a konzervované a inak chemicky upravované potraviny (Kohout et al, 2022).
Ide o organickú vegetariánsku stravu, súčasťou je pitie čerstvo lisovaných štiav, aplikovanie kávových klystírov a podávanie prírodných doplnkov. Základom Gersonovej terapie je až 10 kilogramov ovocia a zeleniny skonzumovanej každý deň. Čerstvé šťavy sa užívajú 13x denne.
Pevná strava je prijímaná prevažne formou surovej zeleniny a ovocia a malého množstva varenej vegetariánskej stravy (Hubner, 2013).
Nevýhoda - obmedzenie príjmu bielkovín. Vyžaduje si značné finančné a životné nasadenie.
Vedecké štúdie neuvádzajú priaznivý efekt pri liečbe onkologických ochorení. Potvrdzuje to i fakt, že dodržiavanie Gersonovej diéty zahŕňa obmedzenie príjmu živočíšnych tukov (mliečne výrobky) a bielkovín. Tieto skupiny potravín zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní stabilnej hmotnosti a pri udržiavaní svalov, čo je žiaduce u onkologicky chorých. Vysoké dávky vitamínových a minerálnych doplnkov môžu negatívne ovplyvniť protirakovinovú liečbu, ako je chemoterapia, a znížiť jej účinnosť (Paulová, 2021, Šachlová, 2016).
Kávové klystíry môžu spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, ako je nevoľnosť, vracanie a hnačka. Ďalšie vedľajšie účinky zahŕňajú závraty, dehydratáciu, abnormality elektrolytov, akútnu obličkovú nedostatočnosť, perforáciu čreva a zvýšené riziko infekcie.
Väčšina Gersonových terapeutov povzbudzuje ľudí, aby ukončili chemoterapiu pri dodržiavaní Gersonovej diéty. Rozhodnutie zastaviť alebo odložiť konvenčnú liečbu odporúčanú lekárom môže výrazne znížiť celkové prežitie a môže byť škodlivé pre zdravie pacienta (Hubner, 2012).
f) Ketogénnova diéta
Je to nízkosacharidová, vysokotučná diéta, ktorá vyžaduje, aby sa konzumovalo veľké množstvo tukov a mierne množstvo bielkovín, pričom sacharidy sú obmedzené na úplné minimum. V ketogénnej diéte chýba vláknina, ovocie a zelenina. Môže tiež viesť k nízkym hladinám vápnika, vitamínu D a iných solí (elektrolytov). Môže spôsobiť vznik obličkových kameňov u ľudí s rodinnou anamnézou tohto stavu (Manková, Vozárová, 2023, Kohout et al, 2022).
Diéta je prezentovaná ako alternatívna liečebná metóda a ako základ pre účinnosť chemoterapie alebo rádioterapie. Alebo aj ako sprievodné opatrenie na zlepšenie znášanlivosti tejto terapie.
Doteraz však neboli poskytnuté žiadne vedecké dôkazy pre túto formu stravovania s pozitívnymi výsledkami, pokiaľ ide o prežitie, zlepšenie odpovede na liečbu alebo toleranciu liečby. Žiadna veľká organizácia zameraná na výskum a terapiu nádorových ochorení neodporúča ketogénnu diétu pre pacientov. Neodporúča sa ani na prevenciu onkologických ochorení (Valovičová, 2007, ESPEN 2021).
g) Breussova diéta
Podstatou tejto diéty je teória, že nádor sa pri rakovine živí jedine z tuhej potravy a sám od seba „zmizne“, ak ho pacient nechá vyhladovať.
Ide o extrémnu diétu, ktorá radí pacientom, aby po ukončení liečby 42 dní nejedli a nepili nič iného ako šťavy zo zeleniny a bylinkové čaje (Baier, 2021). Niektorí pacienti sú vedení k ukončeniu štandardnej liečby (chemoterapie, rádioterapie).
Nevýhoda - nízka kalorická a bielkovinová hodnota, čo vedie k chudnutiu chorého a narušeniu jeho celkového a výživového stavu. Diéta je len jednostranná založená na zeleninové šťave, je v nej nedostatok všetkých živín potrebných k životu. Spôsobuje príliš rýchly úbytok váhy. neustály hlad. Konzument má nulovú energiu, neustály pocit únavy. Sprevádza ju ospalosť, depresia, absolútne vyčerpanie, bolesti hlavy, tráviace ťažkosti (Hubner, 2014, Maritess, 2005).
Hladovka prehĺbi kachektizáciu chorého, ale rast nádoru neovplyvní. Pacienti dodržujúci tzv. Breussovu diétu častokrát prichádzajú v takom stave, ktorý už znemožňuje ich ďalšiu onkologickú liečbu (Baier, 2021).
h) Budwigovej diéta
Budwigova diéta uprednostňuje nespracované celé potraviny, ako je ovocie a zelenina, ľanový olej, ktoré sú bohaté na dôležité živiny, ako sú vitamíny, minerály a antioxidanty.
Medzi kľúčové potraviny, ktorým sa treba vyhnúť pri Budwigovej diéte, patria: mäso a morské plody: bravčové mäso a mäkkýše, spracované mäso: slanina, bologna, saláma a hot dog, rafinované obilniny: cestoviny, biely chlieb, krekry, hranolky a biela ryža, cukry: stolový cukor, hnedý cukor, melasa, agáve a kukuričný sirup, sójové produkty: tofu, tempeh, sójové mlieko, edamame a sójové bôby, tuky a oleje: margarín, maslo a hydrogenovaný rastlinný olej, spracované jedlá: sušienky, hotové jedlá, pečivo, hranolky, praclíky a cukríky (Hubner, 2012).
Budwigova diéta vyžaduje vysoké množstvo ľanového oleja. U niektorých ľudí môže tento olej spôsobiť tráviace problémy a hnačku.
Budwigova diéta nebola skúmaná v žiadnych klinických štúdiách a je založená na neoficiálnych dôkazoch. Obsahuje tiež veľké množstvo ľanového oleja a je veľmi obmedzujúca, čo môže spôsobiť nutričné nedostatky u pacientov s onkologickým ochorením (Šachlová, 2016).
i) Stravovanie podľa krvných skupín
Autorom je doktor Peter J. D´Adamo, ktorý vo svojej teórii uvádza, že ľudia by sa mali stravovať podľa toho ako je ich krvná skupina charakterizovaná (Tab. 1). Podstatou jeho teórie je, že životné podmienky a výživa ovplyvnili vývin krvných skupín, preto by človek mal jedávať najmä potraviny, ktoré prispeli ku vzniku jeho krvnej skupiny, teda s ňou harmonizujú.
Tab. 1. Vhodné skupiny potravín podľa krvných skupín
[3]
Analýzou výskumov - viac ako 1000, sa však zistilo, že neexistujú žiadne dôkazy, že by dodržiavanie tejto diéty malo zdravotný benefit. Krvné skupiny vznikli inak ako tvrdí autor teórie (Kohout et al, 2022).
Negatívom diéty je obmedzovanie výberu potravín - aj základných (mlieko, strukoviny a pod.). Výživa nemusí zaručiť vyvážený príjem všetkých živín do organizmu. Diétu nemožno považovať za spoľahlivý spôsob na zlepšenie zdravotného stavu, naopak, môže viesť i k jeho poškodeniu. Nie je vhodným spôsobom stravovania u onkologických pacientov, ani v štádiu remisie (Manková, Vozárová, 2023, Zlatohlávek, 2016).
Alternatívna výživa - poznatky z klinickej praxe
Z prezentovaného textu, v ktorom sú uvedené analyzované poznatky z vedeckých štúdii, odbornej literatúry a guidelinov vyplývajú dôkazy o nevhodnosti alebo riziku konzumácie alternatívnej stravy a diéty. Tento fakt nás viedol k výskumu, ktorý bol realizovaný v klinickej praxi a pozostával z viacerých krokov, s ktorými súvisel i výber empirickej metód. Výskum je súčasťou projektu KEGA 009 KU-4/2022 Výživa a pohybová aktivita ako bazálne piliere starostlivosti o rizikových pacientov.
Cieľom výskumu bolo: Zistiť ako vplýva konzumácia upravenej, alternatívnej výživy na zdravotný stav pacienta s onkologickým ochorením.
Čiastkovými cieľmi sme chceli zistiť:
- aké alternatívne diéty konzumujú onkologicky chorí,
- demografické charakteristiky pacientov konzumujúcich alternatívnu výživu.
Metódy výskumu
Využili sme metodologickú trianguláciu, kombináciu metód kvalitatívnych i kvantitatívnych. Použitými metódami boli: výživová anamnéza, rozhovor, analýza zdravotných záznamov a prípadové štúdie.
Súbor výskumu
Rozhovoru a zberu údajov o spôsobe stravovania sa zúčastnilo 108 pacientov, hospitalizovaných a dispenzarizovaných na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN SNP Ružomberok-FN.
Analyzovali sme i zdravotnú dokumentáciu pacientov hospitalizovaných v období riešenia projektu- apríl 2022 až september 2023, celkový počet 343.
Spracovali sme prípadové štúdie štyroch pacientov - 1 muž a 3 ženy. Predpokladom zaradenia do kvalitatívneho výskumu bolo: liečba onkologického ochorenia, užívanie alternatívnej výživy, súhlas pacienta s účasťou na výskume.
Výsledky výskumu
Prostredníctvom výživovej anamnézy (Tab.2), ktorá je súčasťou súboru nástrojov používaných pri hodnotení nutričného a fyzického stavu rizikových pacientov sme zistili, že z celkového počtu 108 pacientov, 11 pacienti uviedli alternatívnu výživu.
Tab. 2 Využívanie alternatívnej výživy u onkologicky chorých
[4]
Pri analýze zdravotnej dokumentácie sme sa zamerali na oblasti uvedené v tab. 3.
Tab. 3 Oblasti analýzy zdravotnej dokumentácie pacientov
[5]
Z analyzovaných údajov vyberáme pre výskum najpodstatnejšie:
- priemerný vek pacientov, ktorí mali uvedený alternatívny spôsob stravovania bol 40,1 rokov.
- Častejšie to boli mladé ženy, veková kategória 30 - 40 rokov.
- K najčastejším alternatívnym spôsobom stravovania patrili: vegánska, vegetariánska strava, pitie štiav - Breussova diéta.
- Zaznamenali sme aj kombináciu nemocničná a vlastná strava.
- Úprava stravy, obmedzenie živočíšnych bielkovín, malo negatívny vplyv na celkový zdravotný stav. U pacientov bol evidovaný úbytkom hmotnosti a potvrdená malnutrícia- pomocou MNA, aj hodnotami laboratórnych parametrov.
Výsledky klinické kazuistiky
Pri popise výskumného súboru sme uviedli, že klinické kazuistiky sme spracovali u štyroch pacientov. Išlo o pacientov, ktorí boli dispenzarizovaní a liečení ambulantne i ústavne na Klinike radiačnej a klinickej onkológie ÚVN SNP Ružomberok-FN. Pacienti boli sledovaní dlhodobo a priebežne bol monitorovaný ich celkový zdravotný stav, sledoval sa účinok liečby a nežiaduce účinky chemoterapie a rádioterapie. Pacienti mali sledovaný nutričný stav a celkovú výkonnosť pomocou: Mini Nutritional Assessment, Barthelovej testu, Karnofského indexu, Testu fyzickej zdatnosti- SARS-F (test umožňuje identifikovať riziko sarkopénie, straty svalovej hmoty), monitorovaná bola váha, BMI i laboratórne parametre.
Vo výsledkoch však pre veľký rozsah údajov prezentujeme prioritné zistenia, ktoré ponúkajú dôkaz o negatívnom vplyve užívania alternatívnej liečby a stravovania.
Case study 1
55 ročný muž s diagnózou: karcinóm hrtana. Onkologické ochorenie bolo potvrdené v apríli 2020.
Pacient na začiatku liečby spolupracoval a absolvoval chemoterapiu i rádioterapiu. V úvode terapie (máj 2020) bola jeho váha 90 kg. Stravoval sa bez obmedzení, konzumoval nemocničnú stravu.
V polovice cyklov chemoterapie (november 2020), terapiu prerušil a zahájil 40 dňovú diétu. Konzumoval iba zeleninu, ovocie, šťavy. Pri poslednom zázname z hospitalizácie vážil 75 kg.
Po alternatívnej liečbe, len 40 kg. Bol kachektický a nastala u neho progresia ochorenia.
Následkom zhoršeného zdravotného stavu nebola možná ďalšia cielená liečba. Pacient zomrel v domácom prostredí (február 2021).
Case study 2
40 ročná žena s diagnózou C 90- mnohonásobný myelóm.
Pri diagnóze ochorenia (september 2019) pacientka odmietla liečbu. Liečila sa rastlinnou a prírodnou stravou, bola vegánka. Po 1 roku (október 2020) od diagnostikovania ochorenia súhlasila s terapiou. U pacientky sa realizovalo komplexné vyšetrenie spolu s doplňujúcimi laboratórnymi testami a s využitím zobrazovacích techník RTG, USG, CT. Po zhodnotení výsledkov sa zaznamenala progresia ochorenia. U pacientky boli potvrdené metastázy v skelete, v pľúcach a v pečeni.
U pacientky bola zahájená onkologická liečba, bola hospitalizovaná, ale v priebehu terapie (február 2021) zomrela. Pacientka bola v malnutrícii a jej organizmus nezvládol náročnú liečbu.
Case study 3
35 ročná žena s diagnózou C 50 zhubný nádor prsníka. Pri potvrdení dg. (máj 2018) sa odmietala liečiť, vyznávala Ajurvédu a zdravý životný štýl bola vegetariánka.
Rovnako asi po roku (apríl 2019) postúpila vyšetrenie, zistila sa progresia ochorenia metastázy v kostiach, v pečeni, v pľúcach. Pacientka bola prijatá na kliniku a bola zahájená komplexná liečba. Po edukácii súhlasila aj so zmenou stravovania- konzumovala hydinu a ryby.
2 mesiace (marec 2020) od ukončenia terapie pacientka zomrela. Zmena postoja a úprava stravovania už nedokázali ovplyvniť progresiu ochorenia, ktoré prešlo do terminálneho štádia.
Case study 4
33 ročná pacientka s diagnózou Karcinóm prsníka. V čase potvrdenia diagnózy (apríl 2015) bola dojčiaca matka. Pacientka mala odporučenú chirurgickú liečbu- chirurgický výkon zachovávajúci prsník. A po zotavení jej bola indikovaná adjuvantná pooperačná chemoterapia a rádioterapia. Pacientka liečbu odmietla.
Po pol roku (november 2015) na ľavej strane sterna, mediálne od operačnej rany bola zistená rezistencia 5 x 6 cm, prominujúca 4 cm, bola potvrdená recidíva ochorenia.
Pacientka však naďalej odmieta cielenú onkologickú liečbu, lieči sa prírodnou, alternatívnou liečbou. Konzumuje rastlinnú stravu predovšetkým v surovom stave.
Je dispenzarizovaná na onkologickej ambulancii a pripúšťa iba sledovanie.
V januári 2016 pre výraznú anémiu, ktorá bola zistená po laboratórnom vyšetrení, na základe subjektívneho pocitu pacientky, udávala zvýšenú únavu, závrate, súhlasila s podaním Erymasy, ktorá jej bola aplikovaná 2x. Následne bola, prijatá na interné oddelenie pre stredne ťažkú anémiu. V tomto období bola 8 mesiacov na surovej strave.
Po úprave stavu súhlasí s liečbou. Vo februári 2016 prijatá na kliniku, kde jej bola aplikovaná rádioterapia. Zároveň, ale využíva alternatívnu liečbu - dostávala energiu cez telefón od liečiteľa. Stravu si upravovala sama. Jedla nemocničnú a domácu stravu, ktorú jej prinášali rodinní príslušníci. Liečba bola úspešná. V roku 2017 po vyšetrení a PET/CT boli popísané štrukturálne zmeny charakteru fibrotickej prestavby stenokostálneho spojenia, bez prítomnosti recidívy. Diagnostický záver - remisia. V roku 2022 pacientka otehotnela a porodila zdravé dieťa.
Diskusia
Charakteristikami jednotlivých diétnych postupov, ale predovšetkým poznatkami získaných dlhoročnou prácou na Klinike radiačnej a klinickej onkológie (KRaKO), súhlasíme s výrokom: napriek tomu, že alternatívne diétne postupy často obsahujú jednotlivé prvky zdravej výživy, avšak ako celok nesplňujú požiadavky kladené na plnohodnotnú výživu (Hubner, et al., 2012, 2013). Každá nevhodná diéta len podporuje chudnutie. Pri onkologickom ochorení je sprevádzaná stratou bielkovín, čo ešte zhoršuje celkový stav chorého, jeho imunitu a schopnosť hojenia tkanív. V konečnom dôsledku vedie veľmi často ku zhoršeniu celkového výsledku liečby. Aj v štúdii Baier, et al. (2021) je uvádzané, že diéty si často vyžadujú zbytočné potravinové obmedzenia a môžu viesť k negatívnym dôsledkom pre pacientov bez ohľadu na ich chorobný stav. Najzávažnejším dôsledkom je podvýživa.
Okrem spracovania faktov z analyzovaných dokumentov bolo našim cieľom: zistiť aké alternatívne diéty alebo spôsob stravovania využívajú pacienti dispenzarizovaní a liečení na KRaKO. Pozitívnym zistením bolo, že zo 108 oslovených respondentov len 11 stále praktizuje alternatívny spôsob stravovania. Bola to vegetariánska, vegánska strava, makrobiotika, delená strava a pôst. Podobnej oblasti sa venovali Hubner, et al. (2012, 2014) a zistili, že najčastejšie „rakovinové diéty“, ktoré uvádzali ich respondenti boli Budwigova diéta, Gersonov režim, nízkosacharidová diéta, Breussova liečba rakoviny a makrobiotická diéta. Aj samotní autori uviedli príčinu výberu, bola to viera pacientov, že pri dodržiavaní špecifickej diéty budú schopní vyliečiť sa sami alebo aspoň podstatne prispieť k vyliečeniu. Tieto názory podporujú i samotní tvorcovia diét.
Ďalším cieľom boli zistiť demografické charakteristiky respondentov. Po analýze zdravotnej dokumentácie sme zistili, že najčastejšie dodržiavajú alternatívny spôsob stravovania ženy v mladšom a strednom dospelom veku. Tento údaj potvrdili i kazuistiky. A podobne ako v iných použitých metódach prevládali moderné spôsoby stravovania- rastlinná strava a z rakovinových diét Breussova diéta a pôst. Dôkaz o škodlivom vplyve neplnohodnotnej stravy sme prezentovali v klinických kazuistikách. U všetkých pacientov v dôsledku nevhodnej stravy, respektíve jej obmedzovania došlo k zhoršeniu základného ochorenia. V prvých troch prípadoch ani snaha o nápravu v stravovaní a absolvovanie onkologickej liečby už nezvrátilo zlú prognózu ochorenia.
Záver
Nutričný stav hrá v komplexnej liečbe onkologických pacientov dôležitú úlohu. Chudnutie a s ním spojená strata svalovej hmoty vedie ku zníženiu funkčnej kapacity chorého, vyššiemu výskytu komplikácii, predlžuje hospitalizáciu a zvyšuje mortalitu (Cvek, Halámka, 2023). Venovať pozornosť výžive je preto dôležité už pri diagnostikovaní ochorenia. Úlohou zdravotníckych pracovníkov je nielen dodržiavať zásady uvedené v štandardoch starostlivosti, ku ktorým patrí: realizovať skríningové vyšetrenie, určiť stav výživy pacienta, odporučiť vhodný spôsob stravovania, pacienta, realizovať systematickú a dlhotrvajúcu nutričnú podporu, zvýšiť intenzitu podpory pri komplikáciách a nežiaducich účinkov onkologickej liečby (ESPEN 2021, Erickson, 2018). Prvoradé je edukovať a motivovať pacienta k prijímaniu plnohodnotnej stravy. Pretože len vhodne nastavená nutričná podpora má potenciál zlepšiť celkový výsledok protinádorovej liečby.
Autorky:
PhDr. Katarína Zrubáková, PhD.
Katedra ošetrovateľstva Fakulta zdravotníctva KU Ružomberok
Mgr. Anna Herinková
Klinika radiačnej a klinickej onkológie, ÚVN SNP Ružomberok-FN
Použitá literatúra:
Arends, J. et al, 2017. ESPEN expert group recommendations for action against cancerrelated malnutrition. In Clinical Nutrition. N. 36., p. 1187-1196. Dostupné na internete: http://dx.doi.org/10.1016/j.clnu.2017.06.017 [6]
Baier, L. et al. 2021. Cancer diets: patient-centered communication strategies. In: ONKOLOGE, Vol.27, I.2, p. 148-153. DOI 10.1007/s00761-020-00852-0
Cvek, J., Halámka, M. a kol., 2023. Onkologie pro neonkology. Praha: Grada. ISBN 978-80-2713-090-0.
ESPEN, 2021. Practical guideline: Clinical Nutrition in cancer. In Clinical Nutrition. p. 2898- 2913. Dostupné na internete: ESPEN-practical-guideline-clinical-nutrition-in-cancer.pdf
Erickson, N. et al, 2018. Nutrition care of cancer patients. A survey among physicians and nurses. In: EUROPEAN JOURNAL OF CANCER CARE. Vol. 27, I. 4.DOI 10.1111/ecc.12855
Hubner, J. et al. 2012. How useful are diets against cancer? - A critical analysis as basis for counseling patients. In: DEUTSCHE MEDIZINISCHE WOCHENSCHRIFT. Vol. 137, I. 47, p. 2417-2422. DOI 10.1055/s-0032-1327276
Hubner, J. et al., 2014. Counseling Patients on Cancer Diets: A Review of the Literature and Recommendations for Clinical Practice. In: ANTICANCER RESEARCH. Vol. 34, I. 1A, p. 39-48. ISSN 1791-7530.
Hubner at al, 2013. Treatment of malignancies with cancer diets Recommendations for medical counselling. In: ONKOLOGE, Vol.19, I. 2, p.108-114. DOI
10.1007/s00761-012-2381-0
Kohout, P. a kol., 2022. Klinická výživa. Praha: Galén. ISBN 978-80-7492-555-9.
Manková, M, Vozárová, I., 2023. Liečebnávýživa. Martin: Osveta. ISBN 978-80-8063-515-2.
Maritess, C., 2005. Alternative Nutrition Therapies in Cancer Patients. In Seminars in Oncology Nursing. Vol. 21, I. 3. p. 153- 226.
Paulová, P. F., 2021. Výživa v prevenci a léčbe onkologických ochorení. Dostupné na internete: https://goout.net/en/vyziva-v-prevenci-a-lecbe-onkologickych-onemocneni/... [7]
Šachlová, M., 2016. Je alternativní výživa vhodná pro onkologického pacienta? XL. Brněnské onkologické dny a XXX. Konference pro nelékařské zdravotnické pracovníky. Dostupné na internete: https://www.linkos.cz/lekar-a-multidisciplinarni-tym/kongresy/po-kongres... [8]
Valovičová, E. 2007. Správna výživa nielen v prevencii, ale aj pri komplexnej liečbe onkologických pacientov. In: Via practica. Roč. 4, č. 2, s. 18-23. ISSN 1336-4790.
Vokurka, S. a kol. Komplikace onkologických pacientú a možnosti jejich řešení v primární péči. Praha: Grada. ISBN 978-80-2713-556-1.
Voleková, M. 2012. Manuál enterálnej výživy pre ambulantnú prax. Bratislava: Herba. ISBN 978-80-89631-04-9.
Zhang, XT. et al., 2021. Malnutrition and overall survival in older patients with cancer. In Clinical Nutrition. Vol. 40, I. 3, p. 966-977. DOI 10.1016/j.clnu.2020.06.026
Zlatohlávek, L. a kol. 2016. Klinická dietologie a výživa. Praha: Current Media. ISBN 978-80-88129-03-5.