Zborník z konferencie Inkluzívna klíma ako výzva a poslanie v PDF (Levoča, 2014)

okt 28 2014

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie „Inkluzívna klíma ako výzva a poslanie“ konanej 10. 10. 2014 na Inštitúte Juraja Páleša v Levoči, Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

„Máme radi v záhradách nielen stromy, ktoré by prinášali včasné ovocie, ale aj prostredné a neskoré, pretože každá vec (ako hovorí kdesi syn Sirachov) vo svojom čase dosiahne chválu; konečne raz, aj keď neskoro, ukáže, že nebola nadarmo. Prečo by sme teda v záhrade vzdelania chceli trpieť len hlavy jedného druhu, predčasne vyspelé a čulé?“
Ján Amos Komenský (1991, s. 64 – 65).

PREDHOVOR

Inkluzívna edukácia je vzhľadom k súčasnému vývoju spoločnosti nevyhnutnosťou. Preto kľúčovým atribútom v školách a školských zariadeniach je vytváranie edukačného prostredia, v ktorom sú kreované hodnoty ako vzájomné prijatie, porozumenie, súdržnosť, rešpekt a úcta k sebe, iným i k svetu a rozdielnosť ľudí je ponímaná ako prirodzená. Spomenuté charakteristiky predstavujú vlastnosti „inkluzívnej klímy“, ktorá je predpokladom pre skutočnú podporu vývinu všetkých žiakov s ohľadom na špecifiká ich aktuálnej životnej situácie.

Podmienky, možnosti, procesy a špecifiká vytvárania inkluzívneho prístupu vo vzdelávaní ponúkli na medzinárodnej vedeckej konferencii „Inkluzívna klíma ako výzva a poslanie“ konanej na Inštitúte Juraja Páleša v Levoči, Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku, odborníci, vedecko-výskumní pracovníci aj profesionáli z praxe. Realizovala ju Katedra liečebnej pedagogiky 10. októbra 2014. Jej cieľom bolo vytvoriť priestor pre vedeckú diskusiu podloženú skúsenosťami a výsledkami výskumov s kreovaním inkluzívnej klímy školy v oblasti teórie i praxe inkluzívnej, liečebnej, sociálnej a špeciálnej pedagogiky.

Je výstupom vedecko-výskumného projektu KEGA č. 035UK-4/2013 s názvom „Model uplatnenia školskej liečebnej pedagogiky pri podpore inkluzívnej klímy v materskej a základnej škole,“ ktorého cieľom je modelovo implikovať vedecko-výskumné poznatky do prostredia materskej a základnej školy s cieľom podporiť ich inkluzívnu klímu.

Veríme, že poznatky a zistenia prezentované v jednotlivých príspevkoch prispejú k obohateniu stavu poznania, k ďalšej spolupráci výskumných pracovníkov, pomôžu pri kreovaní inkluzívnej klímy škôl, realizácii inkluzívnej edukácie, ako aj k tímovej spolupráci pedagogických a odborných zamestnancov na školách.

Editorky

ÚVOD

V spoločnosti sa dejú neustále zmeny, ktoré je nevyhnutné sledovať a podľa nich v praxi aj konať. Tímová spolupráca odborníkov a rodiny významne ovplyvňuje formovanie osobnosti dieťaťa, predovšetkým vtedy, ak je nevyhnutné prijať špecifické opatrenia. Kooperácia liečebných pedagógov, špeciálnych pedagógov, psychológov, logopédov, pracovníkov v rezorte zdravotníctva a sociálnych vecí i v ďalších zaoberajúcich sa človekom v jeho jednote a jedinečnosti, ovplyvňuje kvalitu života tak jedincov vyžadujúcich špecifickú starostlivosť, ako aj životy ľudí v ich blízkom i vzdialenejšom sociálnom prostredí.

Zborník ponúka výsledky výskumov a skúseností v rámci podmienok, procesov a špecifík súvisiacich s kreovaním inkluzívnej klímy školy. Zameriava sa na možnosti aplikácie konkrétnych terapeuticko-výchovných intervencií, diagnostiky, na systém pomoci a prevencie, ako aj na východiská a špecifiká interdisciplinárnej spolupráce, komunikácie a iné oblasti dotýkajúce sa procesu kreovania inkluzívnej klímy školy.

Témy príspevkov sú rozmanité. Ich spoločným zámerom je však poukázať na možnosti interdisciplinárneho prístupu k pomoci žiakom v prostredí škôl a školských zariadení.
Prvú, kľúčovú problematiku liečebnej pedagogiky INKLUZÍVNA KLÍMA – MOŽNOSTI VÝCHOVY A TERAPIE uvádza v prvej časti zborníka Martin Dominik Polínek z Ústavu speciálněpedagogickych studií Pedagogické fakulty Univerzity Palackého v Olomouci príspevkom: „Metody vybraných expresivních terapií a gestalt přístup jako podpora inkluzivity“, ktorý vychádza z teoretických konceptov vychádzajúcich z prepojení expresívních terapií, gestalt psychoterapie a inkluzívnych konceptov v rámci terapeuticko-formatívnej práce a z výskumov uplatňovania paradivadelných prístupov v rámci inklúzie a tiež z analýzy empirických skúseností autora v rámci jeho terapeutickej praxe. Z rovnakého pracoviska približuje „Problematiku využitia programov rozvoje kognitívnych schopností u detí s problémami v správaní“ Miluše Hutyrová. Pohľad na problematiku súvisiacu s rozvojom reči aj prostredníctvom kazuistiky poskytuje Stanisława Nazaruk z pracoviska: Państwowa Szkoła Wyższa im. Papieża Jana Pawła II w Białej Podlaskiej. Prínosom pre interdisciplinárny prístup k inklúzii poskytuje príspevok Bohuslava Stupáka, z PF KU: „Aspekty inklúzie v predmete telesná výchova prostredníctvom kompenzačnej funkcie“, kde autor citlivo približuje možnosti inklúzie prostredníctvom edukácie, popisuje diagnostickú činnosť učiteľa telesnej výchovy, s dôrazom na význam a nácvik správneho držania tela. Autor sa venuje aj pohybovým hrám a novým trendom vo vyučovaní telesnej výchovy. Túto problematiku rozširuje Peter Petrovič, z PF KU, ktorý v príspevku „Pohybové hry ako prostriedok zvládania agresivity u deti s ľahkým stupňom duševnej zaostalosti“ , predstavuje ako vhodnou formou zmierňovať prejavy agresivity prostredníctvom pohybových hier, ktoré umožňujú s agresivitou pracovať, kontrolovať ju a zvládať.

Lenka Hricová z Katedy speciální pedagogiky, Pedagogickej fakulty, Masarykovej univerzity v Brne zaujímavým a názorným spôsobom predstavuje svoju prácu v príspevku: „Vytváření inkluzivního klimatu s využitím rytmu“. V príspevku predstavuje týždenný projekt „Rytmus jako most mezi světy“, z ktorého vyplýva, že rytmus je pre takto zloženú skupinu ľudí veľmi vhodným spojovacím prvkom a môže slúžiť ako spoločný jazyk pre posilnenie inklúzie.

Spoluautori Miloslav Jůzl a Miroslav Bargel z Institutu mezioborovych studií, s. r. o. Brno, v príspevku „Totální exkluze“ upozorňujú aj prostredníctvom kazuistík kam až siahajú hranice exklúze jedinca v ľudskej spoločnosti, ako poslednej možnosti, odkiaľ relatívne nie je možnosť návratu jedinca do civilného občianskeho života. Približujú tiež prostredie jedincov, u ktorých je nariadená ústavná výchova a sú nariadené tresty odňatia slobody na doživotie, prípadne sú umiestnení do ústavu zabezpečovacej detencie. V nasledujúcom príspevku autorka Marta Sabolíková z Detského domov v Piešťanoch sa zaoberá problémom inklúzie detí z detských domovov. Poukazuje na fakt, že aj keď deti vyňaté zo svojej biologickej rodiny nie sú primárne považované za deti, ktoré potrebujú byť integrované/inkludované v školskom prostredí, je v záujme detského domova, vytvoriť im také podmienky, aby boli schopné začleniť sa do majoritnej spoločnosti. Uvádza niekoľko možností, ako podporovať rozvoj dieťa po osobnostnej, sociálnej aj vzdelanostnej stránke a tak napomáhať inklúzii detí z detských domovov.

V druhej časti zborníka „INKLUZÍVNY PEDAGÓG – VZŤAHY A KOMUNIKÁCIA“ podávajú pohľad na učiteľa a inklúziu Miroslava Adamik Šimegová z Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, Tatiana Rohaľová z Katedry humanitných vied, Fakulta výrobných technológii v Prešove, Technická univerzita v Košiciach, Wanda Baranowska z Department of Social Sciences, Wyższa Szkoła Biznesu i Nauk o Zdrowiu in Łódź, Witold Ostafiński, senior lecturer, Bronisław Markiewicz State School of Higher Vocational, Education in Jarosław, Poľsko, Zbigniew Ruszaj, Państwowa Wyższa Szkoła Techniczno-Ekonomiczna im. ks. B. Markiewicza w Jarosławiu. Svoj projekt predstavujú autorky Jurina Rusnáková a Marianna Šramková z Vyskumno-vzdelávacieho a poradenského centra, Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.

V tretej časti zborníka INKLUZÍVNA DIAGNOSTIKA – INTERDISCIPLINÁRNE SÚVISLOSTI, približujú problematiku v príspevku „Diagnostika dyslexie v inkluzívnom prostredí vysokej školy“ Alena Dufeková a Erik Žovinec z Katedry pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Darina Havrlentová z Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave približuje závažnú oblasť v príspevku „Šikanovanie z pohľadu forenzného psychológa“. Silvester Sawicki z Katedry pedagogických štúdií, Fakulta humanitných vied, Žilinská univerzita v Žiline opisuje v príspevku „Akceptovanie detských interpretácií javov vo vyučovaní“ vyučovací prístup a model, ktorý vychádza z detského sveta a jeho interpretácií javov, ponúka možnosť deťom byť samými sebou, udržať ich typickú detskú zvedavosť a túžbu po poznaní, počas celej školskej dochádzky. Spoluautori z Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave, Michaela Fedorová, Andrea Hurbanová, Jozef Vražel sa zaoberajú psychosociálnymi poruchami u detí s problematickým vývinom v príspevku: „Psychosociálne poruchy u detí s problematickým vývinom“. Poukazujú na uplatnenie interdisciplinárneho prístupu v oblasti danej problematiky. Význam multisenzorického prostredia a jeho komponentov v liečebnopedagogickej diagnostike a terapii približujú spoluautorky Ivana Lištiaková a Zuzana Fábry Lucká z Ústavu sociálnych štúdií a liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, v príspevku: „Liečebnopedagogická diagnostika a terapia v multisenzorickom prostredí“, predstavujú spôsob zaznamenávania liečebnopedagogickej diagnostiky a intervencie prostredníctvom online nástroja vytvoreného v projekte LLP Leonardo da Vinci ICF-Train, ktorý používa Medzinárodnú klasifikáciu funkčnej schopnosti, dizability a zdravia pre deti a mládež (MKF).

Tímea Trzos z Katedry sociálních studií a speciální pedagogiky, Fakulta přírodovědně-humanitní a pedagogická, Technická univerzita v Liberci, vo svojom príspevku: „Žiaci s duševným ochorením – ich špeciálne vzdelávacie potreby a inkluzívne vzdelávanie“, pripomína: „v budúcnosti je potrebné zamerať pozornosť na ďalšie zlepšovanie kvality života žiakov s duševnou chorobou a zabezpečiť im dostatočnú sociálno-právnu ochranu“. Zuzana Juščáková z Národného ústavu certifikovaných meraní výsledkov vzdelávania v Bratislave v príspevku: „Socioekonomický a kultúrny status a vedomostná úroveň žiaka“, poukazuje, že v rámci ESF projektu – „Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania“, prebehlo zisťovanie sociálneho a zdravotného znevýhodnenia žiakov základných a stredných škôl, pri čom poukazuje, že je zisťovanie problematické aj preto, že samotné znevýhodnenie nie je jednoznačne definované. Veronika Dolejš z Katedry pedagogických štúdií, Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave predstavuje výsledky svojej práce v príspevku: „Meranie kvality života žiakov so zrakovým postihnutím v špeciálnych a bežných školách“.

Poslednú sériu príspevkov RODINA A INKLUZÍVNA ŠKOLA otvára Naďa Bizová, Katedra pedagogických štúdií, Pedagogická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, príspevkom: „Postoje rodičov detí s postihnutím k inkluzívnej edukácii“. Príspevok upriamuje pozornosť na faktory, ktoré determinujú postoje rodičov k inkluzívnej edukácii, približuje vybrané zahraničné výskumné zistenia a poukazuje na niektoré postoje rodičov detí s postihnutím zo západoslovenského regiónu. Barbora Kováčová z Katedry liečebnej pedagogiky, Ústav sociálnych štúdií a liečebnej pedagogiky, Pedagogická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave, predstavuje v príspevku: „Pripravenosť materských škôl na začlenenie – výskumné zistenia a navrhované stratégie“, aktuálny problém predškolských zariadení spojený s narastajúcou zdravotnou heterogenitou detí, ktorej spojitosť súvisí s vytváraním a realizáciou integračného prostredia. Na konkrétnych empirických ukazovateľoch ponúka pohľad do problematiky podmienok, ktoré vytvárajú predškolské zariadenia pri prijímaní a vzdelávaní detí so znevýhodnením. Anna Skokanová z PF KU v príspevku: „Asistent pedagóga ako participient na rozvíjaní kongnitívnych funkcií rómskych žiakov“, predstavuje efektivitu edukačného procesu vzhľadom k prítomnosti, či neprítomnosti asistenta učiteľa v triede. Helena Kuberová z KLP PF KU predstavuje možnosti liečebnej pedagogiky v príspevku: „Montessori pedagogika ako jedna z ciest inklúzie.“ Podľa autorky liečebná pedagogika využívajúca metódy podľa Márie Montessori v zameraní svojej činnosti zohráva významnú spoločenskú úlohu aj v procese integrácie a inklúzie jedincov, pre ktorých sú veľmi vhodné tieto metódy. Použitím tohto názorného spôsobu vzdelávania sa môže pomôcť tiež jedincom vyšších vekových kategórií s rôznymi poruchami a ochoreniami. Vladimíra Beliková z Katedry Pedagogiky, Pedagogická fakulta UKF v Nitre, v príspevku: „Sociálne prostredie v podmienkach inklúzie žiakov so sluchovým postihnutím v edukačnom prostredí“ približuje ideál inkluzívneho vzdelávania, ktorý sa v posledných desaťročiach stal prioritnou ideou vzdelávacích systémov vo svete. Inkluzívne vzdelávanie umožňuje podľa autorky všestranný rozvoj všetkých osôb, vrátane tých, ktorým vo vývine vlastného potenciálu bránia prekážky fyzické, psychické a najmä sociálne. Predkladaný príspevok predstavuje menej diskutovanú tému zameranú na sociálnu inklúziu žiakov so sluchovým postihnutím v edukačnom prostredí bežnej základnej školy. Wojciech Błażejewski z Instytutu Humanistycznego, Państwowa Wyższa Szkoła Techniczno-Ekonomiczna w Jarosławiu im. B. Markiewicza z Poľska, predstavil príspevok: „Inkluzívna klíma študentských projektov.

Liana Čižmárová, zo Športového gymnázia v Košiciach podala v príspevku: „Alternatívne vyučovanie anglického jazyka na základnej škole ako súčasť inkluzívnej edukácie“ aplikáciu určitých prístupov alternatívnej pedagogiky Susan Kowalikovej v zmysle vyučovania anglického jazyka. Podobne Marián Ambrozy zo Súkromného gymnázia v Poprade, v príspevku: „Hodina filozofie podľa vysoko efektívneho učenia“ sa zaoberá aplikáciou pedagogických zásad Susan Kovalikovej a Karen Olsenovej do didaktiky filozofie.

Sériu príspevkov uzatvára Veronika Hašková z PF KU príspevkom: „Podpora inklúzie v inštitúciách zabezpečujúcich výchovu vo voľnom čase.“ Príspevok analyzuje možnosti podpory inklúzie vo vybraných inštitúciách zabezpečujúcich výchovu vo voľnom čase. Približuje možnosti výchovy k inklúzii prostredníctvom foriem edukácie záujmového vzdelávania, ako sú záujmové útvary, peer programy, detské tábory a i.

Organizátori plánujú naďalej pokračovať v cykle medzinárodných vedeckých konferencií a diskutovať s rôznymi odborníkmi v oblasti inklúzie a liečebnej pedagogiky.

Editorky

OBSAH

INKLUZÍVNA KLÍMA – MOŽNOSTI VÝCHOVY A TERAPIE

Metody vybraných expresivních terapií a gestalt přístup jako podpora inkuzivity
POLÍNEK, Martin Dominik

Využití programů rozvoje kognitivních schopností u dětí s problémy v chování
HUTYROVÁ, Miluše

Zaburzenia w rozwoju mowy u dzieci w wieku przedszkolnym, a działania podejmowane przez nauczycieli – przykłady praktyczne NAZARUK, Stanisława

Aspekty inklúzie v predmete telesná výchova prostredníctvom kompenzačnej funkcie
STUPÁK, Bohuslav

Pohybové hry ako prostriedok zvládania agresivity u deti s ľahkým stupňom duševnej zaostalosti
PETROVIČ, Peter

Vytváření inkluzivního klimatu s využitím rytmu
HRICOVÁ, Lenka

Totální exkluze
JŮZL, Miloslav, BARGEL, Miroslav

Možnosti podpory inklúzie detí z detských domovov
SABOLÍKOVÁ, Marta

INKLUZÍVNY PEDAGÓG – VZŤAHY A KOMUNIKÁCIA

Problémy a výzvy pedagogických a odborných zamestnancov pri tvorbe inkluzívnej klímy v základných školách na Slovensku
ADAMÍK ŠIMEGOVÁ, Miroslava

Profesionalita osobnosti inkluzívneho pedagóga
ROHAĽOVÁ, Tatiana

Competences of Inclusive Educators – Crucial Category of Early Years Teacher Profession
BARANOWSKA, Wanda

The Abilities, Sensibilities and Knowledge that Make an Inclusive Educator
OSTAFIŃSKI, Witold

Projekt Inkluzívny model vzdelávania na predprimárnom stupni školskej sústavy – MRK 2
RUSNÁKOVÁ, Jurina, ŠRAMKOVÁ, Marianna

Komunikacja w pokoju nauczycielskim
RUSZAJ, Zbigniew

INKLUZÍVNA DIAGNOSTIKA – INTERDISCIPLINÁRNE SÚVISLOSTI

Diagnostika dyslexie v inkluzívnom prostredí vysokej školy
DUFEKOVÁ, Alena, ŽOVINEC, Erik

Šikanovanie z pohľadu forenzného psychológa
HAVRLENTOVÁ, Darina

Akceptovanie detských interpretácií javov vo vyučovaní
SAWICKI, Silvester

Psychosociálne poruchy u detí s problematickým vývinom
FEDOROVÁ, Michaela, HURBANOVÁ, Andrea, VRAŽEL, Jozef

Liečebnopedagogická diagnostika a terapia v multisenzorickom prostredí
LIŠTIAKOVÁ, Ivana, FÁBRY LUCKÁ, Zuzana

Žiaci s duševným ochorením – ich špeciálne vzdelávacie potreby a inkluzívne vzdelávanie
TRZOS, Tímea

Socioekonomický a kultúrny status a vedomostná úroveň žiaka
JUŠČÁKOVÁ, Zuzana

Meranie kvality života žiakov so zrakovým postihnutím v špeciálnych a bežných školách
DOLEJŠ, Veronika

RODINA A INKLUZÍVNA ŠKOLA

Postoje rodičov detí s postihnutím k inkluzívnej edukácii
BIZOVÁ, Naďa

Pripravenosť materských škôl na začlenenie – výskumné zistenia a navrhované stratégie
KOVÁČOVÁ, Barbora

Asistent pedagóga ako participient na rozvíjaní kognitívnych funkcií rómskych žiakov
SKOKANOVÁ, Anna

Motessori pedagogika ako jedna z ciest inklúzie
KUBEROVÁ, Helena

Sociálne prostredie v podmienkach inklúzie žakov so sluchovým postihnutím v edukačnom prostredí
BELIKOVÁ, Vladimíra

Inkluzívna klíma študentských projektov
BŁAŻEJEWSKI, Wojciech

Alternatívne vyučovanie anglického jazyka na základnej škole ako súčasť inkluzívnej edukácie
ČIŽMÁROVÁ, Liana

Hodina filozofie podľa vysoko efektívneho učenia
AMBROZY, Marián

Podpora inklúzie v inštitúciách zabezpečujúcich výchovu vo voľnom čase
HAŠKOVÁ, Veronika


Editori:
doc. PhDr. Helena Kuberová, PhD. Mgr. Veronika Hašková, PhD.

Recenzenti:
Prof. PhDr. Marta Horňáková, PhD.
Mgr. Pavol Janoško, PhD.

Vydavateľ VERBUM – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku Hrabovská cesta 5512/1A, 034 01 Ružomberok
Rok vydania 2014
Sadzba Mgr. Veronika Hašková, PhD.
ISBN 978-80-561-0176-6

PrílohaVeľkosť
Inkluzivna_klima_2014.pdf27.31 MB