Prvá pandorina skrinka v sociálnych službách

Prvá pandorina skrinka chce otvoriť aktuálne tajomstvo denných stacionárov. Aké zlo môže vypustiť táto pandorina skrinka do nášho sveta? Môžeme vôbec hovoriť o nejakom zle?

Niekoľko rokov som sa snažila upozorňovať na chyby politických rozhodnutí v oblasti rozvoja sociálnych služieb. Do dnešného dňa sa všetky pripomienky niekde v tichu stratili. Je pravda, že som nepatrila k tým, ktorí verejne štrajkovali pred ministerstvom a ani teraz sa to nechystám robiť. Posledné roky som sa stiahla a povedala som si, že ak môj hlas nič neznamená, potom radšej využijem svoj čas života na konkrétnu pomoc tým, ktorí ju príjmu. Spolu s manželom sme sa rozhodli vydať sa na cestu po zariadeniach sociálnych služieb s poradenstvom a metodickou pomocou.

Keď ste denne medzi ľuďmi, ktorí slúžia tým najslabším a to častokrát v zlých pracovných podmienkach a za ešte menej ako je minimálna mzda, ste vďační Pánu Bohu za to, že ich službu ešte nepotrebujete. Ale zároveň si uvedomujete, že stačí sekunda a váš život sa môže zmeniť a ocitnete sa v situácii, kedy budete odkázaní na sociálnu službu. A čo potom? Váš hlas bude ešte tichší, budete bezmocne čakať na profesionálnu starostlivosť a kvalitu bývania. Neviem, ako je vymeraný môj čas a neviem, kto z mojich milovaných bude potrebovať sociálnu starostlivosť v blízkej dobe, preto som sa rozhodla otvoriť pandorine skrinky, ktoré nám pripravili naši politici aj súčasní „experti“.

Foto: Peter Senko (2018)Foto: Peter Senko (2018)

Prvá pandorina skrinka chce otvoriť aktuálne tajomstvo denných stacionárov.

Aké zlo môže vypustiť táto pandorina skrinka do nášho sveta? Môžeme vôbec hovoriť o nejakom zle? Veď ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vykonalo a možno ešte aj vykonáva záslužnú prácu. Odhaľuje v denných stacionároch po Slovensku takmer „kriminálne činy“. Začalo sa to na východnom Slovensku. Prepáčte, že použijem slovné spojenie: razie v denných stacionároch. Zdá sa Vám to spojenie prehnane hrubé alebo tvrdé? Spýtajte sa tých, ktorí si to zažili. Ich svedectvám sa Vám nebude chcieť veriť. : Arogancia či neochota, alebo ako by ste nazvali prístup, keď si ministerský úradník nenechá vysvetliť skutočný stav vecí, individuálne situácie, v ktorých sa ocitajú pracovníci v každodenných situáciách so svojimi klientmi a nechce počuť nič o živote klientov, ktorí tieto stacionáre navštevujú.

Spôsob kontrol, prístup ministerských zamestnancov a samotné vyhlásenia predstaviteľov ministerstva práce svedčia o tom, že sa páchalo zlo, ktoré je potrebné rýchlo zastaviť. A čo sa vlastne malo zastaviť? Prezradím Vám to tajomstvo. Podľa mňa sa mal zastaviť len kohútik financií do denných stacionárov. Vyzerá to akoby odborníci, ktorí spracovávali koncepčné strategické dokumenty a pripravovali zákon o sociálnych službách, ani len netušili, že na Slovensku sa nájde toľko obcí, občianskych združení a neziskoviek, ktoré sa rozbehnú budovať denné stacionáre. Prečo by to tí ľudia robili? No predsa pre biznis! Nie? Veď na Slovensku to môže byť len kvôli tomu. Kto by veril tomu, že ľudia, ktorí zakladali denné stacionáre, chceli naozaj iba pomôcť starým alebo postihnutým ľuďom, ktorí sú doma zatvorení a tým, ktorí sa nevedia dostať do pobytových sociálnych služieb.

Kto by veril tomu, že koncepčný materiál z dielne MPSVR (od pracovnej skupiny) obsahuje pravdivý strategický cieľ našej terajšej vlády? Skúste pomaly čítať so mnou úvodný text Národných priorít rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 – 2020.

„Národné priority reagujú na aktuálne výzvy sociálnej pomoci občanom, ku ktorým patrí predovšetkým rozvoj rôznorodých služieb starostlivosti na komunitnej úrovni, vrátane potreby modernizácie sociálnych služieb. Potvrdzuje sa nimi zároveň hlavné poslanie sociálnych služieb, ktorým je podpora začleňovania ľudí do spoločnosti, sociálna súdržnosť, smerovanie k službám poskytovaným na komunitnej úrovni a rozvinutie ich potenciálu v oblasti zamestnanosti a zamestnateľnosti. Sociálne služby sa tak stávajú neoddeliteľnou súčasťou plnenia cieľov Stratégie Európa 2020.“

Aj vy ste z textu vyčítali, že vláda a experti zistili potrebu budovania moderných komunitných sociálnych služieb? Ale veď denné stacionáre mali patriť k takýmto moderným službám? Prečo ich teraz hromadne zatvárajú?

Text pokračuje: „Národné priority reflektujú aktuálnu situáciu poskytovania sociálnych služieb v Slovenskej republike, predovšetkým nedostatok kapacity sociálnych služieb poskytovaných v prirodzenom (domácom a komunitnom) prostredí občanov, potrebu zabezpečenia udržateľnosti financovania sociálnych služieb a rozvoja ich kvality. Vychádzajú z potrieb identifikovaných v národnom i európskom kontexte, s akcentom na dostupnosť a prístupnosť sociálnych služieb a ich dlhodobú finančnú udržateľnosť a efektívnosť.“

Je rok 2018, kde sa stratil akcent dostupnosti, prístupnosti sociálnych služieb a ich dlhodobej udržateľnosti? Napíšem to takto. Niekto si z nás robí srandu. A to skutočne, lebo nasledujúci text hovorí o ambíciách. Tak čítajme ďalej.

„Národné priority majú ambíciu zachytiť všetky kľúčové trendy v rozvoji sociálnych služieb 21. storočia pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii odkázaných na pomoc a podporu inej osoby, či pre jednotlivcov a rodiny, ktoré sa náhle ocitli v nepriaznivej (krízovej) životnej situácii a potrebujú pomoc. Ich príprava, prijatie, no najmä následná realizácia si vyžaduje dosiahnutie zhody všetkých zainteresovaných strán. Ide o zodpovedanie zásadných otázok, osobitne: Aké zmeny plánovať v štruktúrovaní ponuky služieb pre obyvateľov a akým spôsobom ich realizovať? Na základe čoho vybaviť dané územie potrebnými službami? Ako účelne a hospodárne sieťovať jednotlivé služby v záujme dosiahnutia čo najkomplexnejších a najefektívnejších ponúk pre uspokojenie potrieb ľudí? Národné priority predstavujú výsledok spolupráce všetkých dôležitých aktérov. Širšia pracovná skupina, ktorá dokument pripravovala, bola zložená zo zástupcov/kýň obcí, samosprávnych krajov, organizácií zastupujúcich prijímateľov/ľky i poskytovateľov sociálnych služieb, rovnako bol zastúpený vedecko-výskumný sektor.

Že si z nás robia srandu. Ale žiaľ ako to už na Slovensku býva, je to tragikomédia. Veď hneď v ďalšom odseku nám sľubujú, že tieto komunitné služby budú podporovať. „Zároveň sa bude v rámci viaczdrojového financovania podporovať rozvoj sociálnych služieb na komunitnej úrovni aj zo zdrojov Operačného programu Ľudské zdroje a Integrovaného operačného programu.“

Fíha, nestíham sa čudovať. A možno mi len nestačí môj rozum na to, aby som pochopila, že ak denné stacionáre teraz pozatvárajú, tak potom načo sa budú snažiť hľadať zdroje a vyhlasovať výzvy zo štrukturálnych európskych zdrojov. Pre koho? Pre ktoré denné stacionáre? A vlastne, ktoré denné stacionáre zostali? Obecné? Charitné? Diakonické? Občianskych združení? A koľko ich vlastne zostalo pán minister. A koľko ich „zaniklo? Koľko financií ste ušetrili?

Viete čo, milí občania, starostovia a sociálnici? Zabudnite na strategický dokument: „Národné priority rozvoja sociálnych služieb“. Veď to, čo Vám strategický dokument hovorí, aj tak ministerstvo nechce splniť. Alebo nemôže si to dovoliť? Tak načo to potom dávali do dokumentu, o ktorý sa majú opierať „Koncepcie rozvoja sociálnych služieb samosprávnych krajov“, ako aj samotné „Komunitné plány rozvoja sociálnych služieb“, ktoré majú do leta vypracovať obce aj mestá?

„Už v súčasnosti sa ukazuje, že dosiahnutie takýchto zásadných zmien sa nezaobíde bez spracovania dokumentu, akým je Strategický rámec rozvoja sociálnych služieb do roku 2030 v Slovenskej republike. Tento materiál vypracuje MPSVR SR. Bude stanovovať dlhodobé ciele rozvoja sociálnych služieb v Slovenskej republike, ktoré budú tiež východiskom pre legislatívne úpravy právnych vzťahov pri poskytovaní sociálnych služieb a pre zabezpečenie udržateľného financovania sociálnych služieb, vrátane vytvorenia takých finančných podmienok, ktoré budú motivovať a podporovať rozvoj a zavádzanie komunitných sociálnych služieb.“

Pýtam sa Vás pán minister, ale aj Vás pán riaditeľ odboru sociálnych služieb, tento Váš prístup k denným stacionárom má byť motivačným faktorom pre obce, mestá, diakoniu, cirkevné zbory, charitu a skupinu dobrovoľníkov, ktorí z domu poprinášali svoj nábytok, alebo pracovali niekoľko mesiacov zadarmo, lebo verili myšlienke denných stacionárov?

Ako chcete naplniť špecifické ciele, ktoré ste prijali v koncepcii?
Špecifickými cieľmi Národných priorít je:
1. zabezpečiť realizáciu práva občana na poskytovanie sociálnej služby so zohľadnením ľudsko-právneho a nediskriminačného prístupu a dôrazom na rešpektovanie ľudskej dôstojnosti,
2. zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb v súlade s potrebami cieľových skupín a komunity,
3. zvýšiť dostupnosť komunitných sociálnych služieb1 s dôrazom na rozvoj sociálnych služieb pre rodinu, ktorá sa stará o svojho člena, odkázaného na pomoc inej osoby pri sebaobsluhe,

Úvodný text tohto dokumentu sa končí nasledovným predpokladom:“Predpokladá sa, že národné priority si následne obce, mestá a samosprávne kraje rozpracujú vo svojich koncepčných a plánovacích dokumentoch. Na základe dôslednej analýzy stavu poskytovaných sociálnych služieb, rovnako požiadaviek a potrieb ich prijímateľov a prijímateliek, si stanovia ciele a priority, následne úlohy a opatrenia rozvoja sociálnych služieb vo svojom územnom obvode na najbližšie obdobie.“

Skutočne očakávate, že po tomto „hone na čarodejnice“ denných stacionárov sa pustia obce a mestá do práce v sociálnej oblasti? Ak tomu niekto z vás verí, tak vás chcem z tejto viery prebrať. Obce a mestá už dnes nevládzu znášať bremeno poskytovania súčasných sociálnych služieb a nie to ešte budovania nových služieb. Prečo? Pretože sociálna politika dnešnej vlády sa rozhodla celú finančnú, koncepčnú, ale aj metodickú ťarchu bez akejkoľvek pomoci a dlhodobej prípravy, alebo podpory hodiť na nepripravené obce a mestá. A žiaľ, aj Vás nepripravených občanov.

Vás, milí občania, chcem len požiadať, aby ste neverili všetkému, čo počujete, alebo čo čítate. Vo verejných, ale aj neverejných médiách ste zachytili správy: Ministerstvo kontrolovalo denné stacionáre...Priškrtí novela denné stacionáre...Denné stacionáre neslúžia klientom...Denné stacionáre porušujú zákon...Čierny Peter pre denné stacionáre...

Sociálnej oblasti som sa začala venovať už ako študentka teológie. Precestovala som dobrý kúsok sociálneho vyspelého západného, ale aj rozvojového sveta. A kým mi bude zdravie slúžiť, budem bojovať za tých, ktorí slúžia v sociálnej oblasti a pokúsim sa hájiť tých, ktorým sa stala krivda.

A verte, alebo mi neverte, tu sa krivda stala. Nepochybujem o tom, že sa našla skupina ľudí, ktorá porušila zákon o sociálnych službách vedome, ale to neznamená, že sa tieto kauzy zneužijú proti tým, ktorí nielen že mali dobré úmysly, ale aj krásnu prácu so seniormi a občanmi, ktorí sa ocitli v nepriaznivej situácii. Chcem, aby ste vedeli, že Ministerstvo nemá morálne právo vykonávať takéto razie tam, kde žiadnym, ale skutočne žiadnym spôsobom nepomáha. Zákon o sociálnych službách č.448/2008 Z. z. bol a zostal aj po svojich 18 novelách zákonom, ktorý vo viacerých článkoch je nerealizovateľný, vnútorne protirečivý a v dnešných podmienkach spôsobuje brzdenie rozvoja sociálnych služieb. Ničí nielen angažovanosť zapálených ľudí, ale aj dobrú prácu obetavých ľudí, bez ktorých by sme dnes nemali sociálne služby ani na takej úrovni, na akej ich máme.

Ak chcete, aby vaši starí a chorí rodičia nezomreli opustení vo svojich príbytkoch, alebo nemuseli čakať roky na miesto v zariadení, ktoré je ďaleko od Vás, pomôžte pri budovaní vlastných komunitných sociálnych služieb aj budovaním denných stacionárov.

Autor: PhDr. Mária Kovaľová, PhD. MHA
Autorka je teologička so zameraním na diakonickú sociálnu prácu a magisterka verejného zdravotníctva so zameraním na riadenú dokumentáciu a riadenie rizík . Od roku 1991 sa venuje opatrovateľskej starostlivosti so zameraním na seniorov. Je poradkyňou a audítorkou kvality v sociálnych službách. Od roku 2014 je prezidentkou Asociácie odborných pracovníkov v sociálnych službách a spoluzakladateľkou OZ Planéta malého prínca.
www.aopss.sk